Spoločnosť Mikrotech, s. r. o., zaoberajúca sa výrobou malých súčiastok vznikla pred trinástimi rokmi ako dcérska spoločnosť firmy Hacker Feinmechanik GmbH.
Jej spoločníkom je Karl Hacker, ktorý vlastní obdobnú firmu v Bavorsku. Už samotný názov napovedá, že ide o výrobu malých komponentov pre jemnú mechaniku, ktorá na Slovensku nemá príliš veľkú konkurenciu. Súčiastky sa výrábajú v malých sériach od 500 do 10-tisíc kusov CNC technológiou, obohatenou o špecialitu - dlhotočné sústruženie, ktoré umožňuje vyrábať malé priemery od jedného milimetra do 150 milimetrov dĺžky. Hovoríme s konateľom spoločnosti Františkom Lišaníkom.
Vybrali ste sa cestou obrábania súčiastok. Tým, že produkujete kvalitu, zaradili ste sa medzi špičku v danom odbore. Kam smeruje hlavná časť produkcie?
Až sedemdesiat percent produkcie smeruje do materskej firmy v Bavorsku. Cez materskú firmu zásobujeme Siemens, Osram, BMW, HILTI. Svojich odberateľov však máme i v Holandsku, Francúzsku či Belgicku. Malá časť produkcie je určená aj pre slovenský trh. Veľmi dobre spolupracujeme s miestnymi firmami, ako Sauer-Danfoss či PSL. Práce je čoraz viac, preto sa snažíme o efektívne využitie pracovného času. Od začiatku fungujeme nepretržite na tri zmeny. S kvalitou problémy nemáme. Svedčí o tom i fakt, že počas celej existencie firmy, sme mali na Slovensku snáď len jednu reklamáciu.
Automobilový priemysel je dominantným nielen na slovenskom trhu. Spolupracujete s niektorými firmami v tejto oblasti?
Áno. Vyrábame aj pre automobilový priemysel. Charakter výroby nám však umožňuje orientáciu i na iné odvetvia priemyslu, čo je pre nás výhodou. Jednostranná orientácia je vždy rizikom. A závislosť je v každom prípade nebezpečná.
Spomenuli ste, že súčiastky vyrábate špeciálnou technológiou dlhotočného sústruženia. K obsluhe týchto strojov je potrebná kvalifikovaná pracovná sila, ktorej nie je dostatok. Pociťujete to aj vy?
Bohužiaľ, áno. Momentálne u nás pracuje 80 ľudí, no potrebovali by sme prijať ďalších. V poslednom čase sa o kvalifikovanú pracovnú silu doslova bijeme s okolitými firmami. Tento rok je naozaj dramatický. Študentov zo škôl nie je až taký príliv. Nahrádzajú len prirodzený odliv ľudí do dôchodku a možno ani to nie. Tým, že prichádzajú stále nové a nové firmy a existujúce expandujú, nastáva akútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. A pokiaľ sa ku nám aj prihlásia absolventi škôl, nie sú dostatočne pripravení na obsluhu špeciálnych CNC strojov. Musíme ich preškoľovať, čo je niekedy dlhodobejší proces. Situácia je momentálne taká, že sme už preškolili aj mnohé iné profesie pre svoju potrebu. Vlastníme japonské obrábacie stroje typu STAR, ktorých máme najviac, ale taktiež stroje typu TRAUB, CITIZEN, CHIRON, či iné značky od rôznych výrobcov strojových zariadení. Zastaralejšie systémy, ktoré sme donedávna využívali, postupne vytláčajú už modernejšie technológie.
Systém školstva zaostáva za tým, čo sa v posledných rokoch udialo v strojárstve. Spĺňa iba určité predpoklady. Študentov sčasti pripraví, ale každá firma má svoju špecializáciu a špecifikáciu. Nedá sa očakávať, že študent príde tak vyškolený, že ho rovno postavíte k stroju a pracuj. Napríklad automobilový priemysel ide takým tempom, že o chvíľu bude nosnou časťou priemyslu Slovenska a my nemáme vytvorené špecializované učebné odbory. Dúfam, že sa nad tým kompetentní aspoň zamyslia. Apelujem taktiež na žiakov. Práca v strojárstve už vonkoncom nie je taká, akú poznali ich rodičia - zamastený a špinavý od hlavy po päty. Je to predovšetkým slušne zaplatená práca a obsluha špičkovej strojnej technológie v modernom a čistom prostredí.
Averzia voči strojárstvu vznikla po rozpade Považských strojární, kedy prišlo o prácu takmer 13-tisíc ľudí. Takže tvrdíte, že to doposiaľ pretrváva?
Áno, bohužiaľ. A práve títo rodičia po zlej skúsenosti neodporučili svojim deťom tento druh štúdia. Strojárstvo u nás postavili opäť na nohy silné a zdravé firmy, ktoré spôsobili obrat o 180 stupňov. No tých osem až desať rokov útlmu nám bude chýbať. Nič však nie je stratené. Treba si uvedomiť a tlmočiť to aj žiakom, že na trhu práce sa so strojárskou profesiou uplatnia najskôr. Obrábači kovov a mechanici nastavovači majú vo firme Mikrotech dvere otvorené.
Získanie dobrého strojára je teraz predovšetkým o tom, aké podmienky vytvorí firma pracovníkovi. Čo potenciálnym záujemcom ponúkate?
Predovšetkým prácu v mladom kolektíve, dobré finančné ohodnotenie, sociálny program, súčasťou ktorého je teplá strava, rôzne športové aktivity, guláše, posedenia s manželkami. Snažíme sa o vytvorenie kultúrneho prostredia, v ktorom by sa ľudia cítili dobre. Až 80 percent našich pracovníkov bolo zaškolených v Nemecku. Takmer všetci tí, ktorí robia na strojoch, strávili rok a pol v Nemecku. Do Nemecka vysielame ľudí i naďalej, pretože je dobré, aby spoznali prácu na najmodernejších strojoch v tejto oblasti, čím sa samozrejme zvýši ich kvalifikácia a celkový rozhľad. Permanentne tam mávame 6 až 10 ľudí. Pre mnohých je to zároveň silný motivačný faktor a aj istý druh odmeny.
Ak môžeme hovoriť o obrate za minulý rok, akú výšku dosiahol? Zaznamenali ste nárast oproti minulému roku?
Ročný obrat dosiahol hranicu 96 miliónov korún, čo je nárast zhruba o 15 percent v porovnaní s minulým rokom. Pohromou pre všetkých exportérov je momentálne posilnenie koruny. Západný trh na túto skutočnosť nechce reagovať. Okrem toho aj trh cien základných materiálov je veľmi nestabilný. Cena niektorých materiálov vzrástla o 100 a 150 percent, a pokiaľ sú podpísané kontrakty s pevnou garanciou ceny, výrobca musí iba súhlasiť. Finálny produkt je postavený na určitej cene a nikomu sa nechce prísť na trh s tým, že oznámi „stúpli náklady, musíme zvýšiť cenu“. Konkurencia nespí. Je stále agresívnejšia, pričom v popredí sú najmä dodávateľské firmy z Ázie. Pociťujeme to aj my. Našou výhodou je orientácia na menšie série, kde je potrebná vysoká odbornosť. Nevýhodou Číny je nestálosť v kvalite. Niektoré firmy sa už vracajú späť k európskym dodávateľom. Nedávno som sa vrátil z pracovnej cesty po Japonsku a rozmýšľal som nad tým, v čom sú Japonci lepší. Zistil som, že azda len v disciplinovanosti a obrovskej dôslednosti na jadro problému. V ničom inom za nimi nezaostávame. Sme vynikajúco naštartovaní, len nás, strojárov, treba viac!
Čo podľa vášho názoru spôsobilo tak veľkú expanziu v strojárskom priemysle, konkrétne v tejto lokalite?
Bola to predovšetkým tradícia celého západoslovenského regiónu. Strojárstvo tu proste fungovalo. Boli tu skvelí odborníci. Vstupom do EÚ sme sa v strojárstve dostali do pozície lacnej kvalifikovanej pracovnej sily. Slovensko samo o sebe začalo byť zaujímavé pre investorov aj zo strategického hľadiska. Keďže som v začiatkoch pracoval dva roky v Nemecku, mám možnosť porovnávať. Dovolím si tvrdiť, že naši ľudia sú v určitých ohľadoch omnoho odbornejší než samotní Nemci, odhliadnuc, samozrejme, od ich detailnejšej organizácie práce. To sme sa naozaj od nich museli naučiť. Našich strojárov však musím pochváliť. Dokážu si poradiť aj v ťažších podmienkach. Vždy sme sa borili v problémoch, takže ich vieme aj operatívne riešiť. Spomeniem jednu pikošku, ktorá sa nám prihodila. Materská firma mala problém so strojom. Aby stroj produkoval kvalitu, minuli vo firme veľký balík peňazí na jeho opravu, no aj napriek tomu boli problémy. Požiadali o pomoc našich ľudí a spýtali sa, aké investície oprava vyžaduje. Navrhli sme inú koncepciu a stroj sme si neskôr nakreslili a vyrobili sami. Ten nám funguje bez problémov už piaty rok. Skrátka máme všestranných ľudí, ktorí sa ničoho neboja a presne o tom boli presvedčení aj investori, ktorí vstúpili na slovenský trh.
Aké máte plány do budúcnosti. Uvažujete o ďalšej expanzii?
Momentálne sme pred podpisom zmluvy na odkúpenie priestorov, ktoré máme zatiaľ iba v prenájme. Čaká nás rozsiahla vonkajšia rekonštrukcia, zväčšenie výrobných priestorov a dovoz technológie z materskej firmy. Máme rozpracované projekty s veľkými firmami a pomaly sa stávame globálnym hráčom na celoeurópskom trhu. Hoci podmienky máme vynikajúce, disponujeme kvalitnou technológiou, dostatkom práce, ktorú už nemôžeme ani prijať z dôvodu nedostatku kapacít a ľudského potenciálu, kladiem si otázku, či sa vôbec dá ísť ďalej. Ak aj nie, cúvať dozadu by bola obrovská škoda.
Sú veci, ktoré občas vyryjú na čele vrásky, ale potom opäť zasvieti slnko. Ste veselý človek, plný optimizmu. Čo vás dokáže najviac potešiť?
Napríklad dobrá objednávka. Žartujem. Viem sa tešiť aj z drobností. Keďže som sa nedávno vrátil z pracovnej cesty po Japonsku, kde bolo všetko malé a stiesnené, teším sa, že žijem v krajine, kde je dostatok miesta a nádherná príroda. Možno nebudete veriť, ale potešenie nachádzam aj v práci. Robím, čo ma baví, a to je dôležité. Je to pre mňa istý druh adrenalínu, ktorý občas každému v živote treba.
