y dážď. Presne tohto sa deň vopred veľmi obávali. Začiatok sa tak o hodinu posunul. Aj napriek tomu sa nakoniec všetko vydarilo a trasu mestom od kina Mier, okolo hotela Manín cez parkovisko pri Hypernove, potom okolo úradu práce a späť ku kinu absolvovalo 114 detí v sprievode 112 dospelých, čo bolo 81 rodín.
Podujatia ohrozila
silná prietrž mračien
Účastníkov by bolo možno aj viac, keby niektorých už cestou na podujatie nechytila prietrž mračien. „Žiaľ, musíme sa ísť domov prezliecť,“ povedala nám pani Vierka, ktorú sme zastihli cestou do kina. Pochádza z Považskej Bystrice, ale vydala sa do Kanady. Na prechádzku sa vybrala so svojou mamou pani Ondrušovou. Je na Slovensku momentálne na návšteve. Kvôli obavám, aby celá rodina nakoniec neprechladla, to radšej vzdali. Našťastie, bolo takýchto prípadov len zopár. Svoju míľu so šesťtýždňovým dieťatkom známych absolvoval v ten deň aj primátor mesta Miroslav Adame so svojou manželkou. „Zverili nám dieťa s veľkou dôverou. Je to dievčatko, volá sa Anetka. S naším vnúčaťom sme prísť nemohli, lebo ho ešte nemáme,“ prezradil nám. Trasu absolvoval v pomalšom ležérnom tempe. Školák Tomáš Benko poňal celé podujatie zas veľmi športovo a trať odbehol. Dorazil do cieľa za niekoľko minút medzi prvými, za čo dostal sladkú odmenu. Staršieho syna nechal otec Peter doma, lebo ho musel príliš dlho lámať, aby šiel. „Už má šesťnásť. To bolo rečí, keď sme mu povedali o tom, kam ideme. Nuž, prežíva to svoje ťažké obdobie, je veľmi svojhlavý,“ posťažoval sa nám na výchovu adolescenta otec.
Nešlo o rekordy,
ale pocit spolupatričnosti rodín
A možno práve aj o tom bolo tak trochu toto stretnutie rodín. Kde sa stretne veľa rodičov a detí, hovorí sa o rodinách, ich živote, výchove, problémoch, rodia sa dobré nápady, nadväzujú kontakty... Od pútnikov na trase sme sa mohli dozvedieť všeličo. Marcela Bohunská, tak trochu so smútkom v hlase, poznamenala, že manžel nemohol prísť, lebo zarába peniaze pre rodinu až v USA, niektoré mamičky sa rozprávali o tom, ako rady by mali druhé dieťa, avšak ich majú trochu výhrady, keď treba splácať hypotéku. Rodina by to vraj neutiahla. Jedna rodinka sa nám posťažovala na problémy so zdolávaním dier a kaluží s kočíkom na rozbitých chodníkoch v meste a viacerí poznamenali, že na potreby mladých rodín sa všade stále akosi zabúda. Jakub Bielik musel prísť so svojimi starými rodičmi, lebo mamina bola aj v sobotu v práci. Trasu absolvoval na malom bicykli. Bolo veľmi zaujímavé pozorovať, ako postupuje táto skupinka. Keď sa išlo po rovine a dolu brehom, dedko s babkou mu nestačili, ale keď bolo treba ťahať do kopca, Jakub čakal. Dedo vtedy vytiahol špagát a vnuka potiahol. Popoludnie sa teda nakoniec vydarilo.
Súťaže, divadlo, tanec,
aj podpora dobrej myšlienky
Pre deti boli pripravené aj sprievodné akcie – maľovanie tváričiek, výroba náhrdelníkov z korálok, kreslenie maminho portrétu so zaviazanými očami, športové súťaže a súťaže, ktoré pripravil Slovenský rozhlas. Chlapci si radi zahrali futbal a hokej. Kultúrny program pripravili deti zo SZUŠ manželov Kardošovcov a veľký úspech malo hlavne divadlo O vajci, ktoré išlo na vandrovku v podaní žilinských divadelníkov. Míľa pre mamu bola tentoraz otvorená nielen kočíkujúcim rodičom, ale všetkým, ktorí ju po označenej trase chceli prejsť aj bez neho. Dôležité neboli rekordy, ale pocit spolupatričnosti mamičiek a všetkých rodičov, bez ohľadu na to, akú majú farbu pleti, kde bývajú, či majú kočík alebo náruč. Preto sa tento rok zmenil Guinnessov svetový rekord v počte kočíkov na Míľu pre mamy a bolo úplne jedno, či ju absolvovali účastníci pešo, s dieťaťom v náručí či na pleciach, na kolobežke, trojkolke, v kočíku alebo na invalidnom vozíku. Akcia sa uskutočnila v 22 mestách a obciach na Slovensku.