Dostal za to celý chotár. Začal na ňom hospodáriť aj so svojimi troma synmi. Prvý bol poľovník a pri love chotár mnohokrát obišiel. Vyslúžil si za to meno Obešla. Starší ľudia vedia dodnes povedať, že musel mať dobré nohy, pretože lednický chotár je skutočne jeden z najrozľahlejších v okrese. Druhý, prostredný syn, pracoval doma na poli, bol znamenitý hospodár a každý rok mu polia prinášali bohatú úrodu. Dostal meno Pohanka, podľa obilniny, ktorú už odpradávna Slovania pestovali. Tretí, najmladší syn, zdedil neskôr po otcovi meno, aj zem darovanú od štedrého a vďačného pána.
Toto hovoria povesti. A čo sa o obci zachovalo na papieri?
Názov obce Malé Lednice bol pravdepodobne odvodený od ľadu, ktorého v zimnom období býva v miestnom potoku naozaj požehnane. Aj tento názov však prešiel v priebehu storočí viacerými zmenami. Spomedzi názvov boli najznámejšie: Bester Lednic, Bystrické Lednice, Lednice, Lednic, ďalej Kislednic v období maďarizácie, Lednica. Súčasný názov je zaužívaný od roku 1927.
Prvá písomná zbierka o obci pochádza z roku 1339. Osídlené územie sa v nej spomína ako terra Lednicz. Prvé pečatidlo obce pochádza z roku 1783. Ako symbol obce je na ňom zobrazená ruža. Prešiel v priebehu storočí dlhým vývojom a v súčasnosti je symbolom obce slnečnica.
Malé Lednice patrili istý čas k obciam s najväčším podielom šľachticov v stolici. Pri počte obyvateľov okolo 400 bolo v obci 92 mužov – zemanov. Napríklad v Trenčíne ich v tom čase bolo o desať menej. V celej župe bol pritom podiel šľachticov 2,86% mužského obyvateľstva.
V období po revolučných rokoch 1948-49 zúrila na celom území Slovenska cholera. Aj v blízkom okolí zaplatilo za jej vyčíňanie životom mnoho ľudí, v Ledniciach si však nevyžiadala ani jeden ľudský život. Počas jej druhej vlny, v roku 1866 však na jej následky zomrelo v priebehu 43 dní 27 ľudí.
Ďalšou pohromou bola pre obec 1. svetová vojna. Na jej začiatku narukovalo do vojska 25 chlapov a ďalších 32 narukovalo v priebehu vojny. Bojovali na rôznych frontoch a mnohí z nich sa už nevrátili domov. Vojna zasiahla dedinu aj rekviráciami, keď dedinčania prišli o svoj dobytok a kaplnka o dva zvony. Tú dokončil majster z Moravy so svojimi pomocníkmi v roku 1907. V roku 1945 bola ukončená aj elektrifikácia.
