precitnutie. Vyspíme sa, pookrejeme a stávame sa opäť šťastnými. Z nového dňa, slnečného rána či rozkvitnutých stromov. Jednoducho povedané, z prostredia, v ktorom sme vyrástli, ktoré nás obklopuje. Vravíme mu U NÁS DOMA. Nie je dôležité, či ten vzácny kút tvoria susedove stromy na našom pozemku alebo susedove pozemky pod našimi stromami. Dôležité je, že tam sú. Prežívajú nás, symbolizujú naše príbehy, sú stromami nášho života.
Aj ony však zomierajú. Prirodzene i menej prirodzene, tíško a postojačky. Ako ten náš, V Ilave, na Kukučínovej ulici. Bolo by prirodzené, ak by zomieral so vztýčenými konármi a nebolo to v máji, v plnom kvete. Bohužiaľ, opak je pravdou. Neviem komu zavadzal, ani to, kto a prečo mu to urobil. Viem iba, že to celkom určite nebol človek nešťastný. Nešťastní ľudia totiž stromy potrebujú...
Autor: tch