Záriečie/Mestečko - V súťaži MY noviny do každej rodiny sme rozhodli, že zavítame aj do obcí, v ktorých sme už boli a urobíme „kolotoč“. Začíneme opäť Záriečím.
Zistili sme, že riadiť sa len tabuľou obce nestačí. Za označením „koniec Mestečka“ tesne nasleduje ďalšia - Mestečko. Odbočili sme z hlavnej cesty doprava a zbadali sme kráčajúceho muža s krásnym poľovníckym psom. „Obzor kupujeme, no či máme aj aktuálne číslo, neviem,“ povedal Milan Húževka a pobral sa vykúpať štvornohého kamaráta do rieky, ako mal naplánované. Pani, vychádzajúca z neďalekej materskej školy, sa po oslovení pri nás ani nezastavila, len oznámila, že sa ponáhľa na autobus do Púchova. Pri cintoríne sme sa zastavili pri mužovi, ktorý robil poriadky v okolí domu smútku. „Samozrejme, že mám nové číslo Obzoru, vždy od utorka. Zabehnem domov a prinesiem ho,“ ochotne povedal Vladimír Mikáč. Išli sme spolu, a aké prekvapenie, keď sme sa ho opýtali, kde býva. Boli sme nie v Záriečí, ale v Mestečku! „Ktože cudzí by sa vyznal v „kľukatom“ katastri? Ten prechádza asi stredom tohto poľa. Domy dole sú záriečske, od cintorína mestečianske,“ ukazoval V. Mikáč a dodal, že je rád, že to takto skončilo. Býva v rodinnom dome a dvor strážili Astra zo Šarfie s čiernym orieškom. Jeden cez druhého štekali, aby dali vedieť aj gazdinej, že niekto prišiel. „Mali sme dobrého a pozorného špica, no stratil sa. Z výstavy si dcéra doniesla sučku howavarta, a aby jej nebolo smutno, neskôr pribudol aj Bafino,“ hovorí. V horúcom dni sme si na dvore sadli pod prístrešok do chládku. Manželka Božena nadhodila, že ak by som prišla o niečo skôr, päťstovku by vyhrala ona. Keď sa tak nestalo, pochválili sme jej prekrásne farebné kosatce. „V lete je okolo plota samý kvet georgín. Všetko je pekné, čo kvitne. Chce to sústavnú starostlivosť,“ hovorí a poberá sa od nás za robotou vo vnútri domu.
Pán Mikáč celý život pracoval v púchovskom Matadore. Je už na dôchodku a od nového roka je správcom cintorína. V minulosti bol i poslancom a pozná z doliny všetkých starostov, či bývalých alebo súčasných. „Rád si v Obzore zo zvedavosti čítam o obciach a či hovoria pravdu, alebo náhodou necigánia,“ hovorí s úsmevom. Zaujíma ho, čo sa deje aj v iných dolinách, Marikovskej, Papradnianskej... A čo urobí s päťstokorunovou výhrou? „Možno pribudnú vnučke do sporiteľničky. Bude mať tri rôčky a vie potriasť prasiatkom a povedať, že prasiatko pýta korunky...“
Čakajte nás aj v budúcom týždni. Súťaž My noviny do každej rodiny pokračuje. Kde redakčným autom zastavíme? Ktovie, možno práve vo vašej obci.
