Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Jožo dostal nový skúter i nohy

Patril medzi obyčajných ľudí. Po robote v dubnickom OSP, kde pracoval ako sklár, sa vedel staviť v dedine na pivko, porozprávať sa s chlapmi... Cievy, ktoré sa postupne v jeho tele upchávali, takmer vyhnali z Joža o pár rokov život. Priznáva sa: „Myslel s

om niekoľkokrát aj na to najhoršie. Nebyť syna a sestričiek, ktorí ma povzbudzovali, ťažko by som zostal medzi živými,“ začína rozprávanie muž, ktorý zostal na vozíčku, bez oboch nôh.
Chýbalo poldruha roka
Jožo Kašiak bol kedysi ženatý muž, ktorý mal dve deti. Keď mu v roku 2003 amputovali na dvakrát ľavú nohu, zatočil sa pred ním svet. „Bolo mi ťažko, nevedel som, čo bude doma. Myslel som najmä na mamu. Vedela, že bude ťažko, no netušila, že to bude znášať ťažšie ako ja,“ spomína si Jožo. „Dáte si kávu? Podám vám vodu?“ núka nás, sediac na vozíčku. Nechce sa nám veriť, že by nás obslúžil iba tak, no mrštne sa dá dolu, pomocou rúk sa zdvihne na posteľ, vytiahne fotografie a za okamih je späť na vozíku. Usmieva sa a ukazuje fotky konštatujúc, že ostatné má mama. „Stíham takto, hoci je tu málo miesta,“ meria kuchyňu očami. „Po roku mi „vzali“ aj druhú nohu, tentoraz na trikrát. Bohužiaľ, keď som chcel dôchodok, chýbalo mi v posledných rokoch odpracovať poldruha roka, aby som ho dostal. Reku, myslel som si, že na niečo podobné zákon pamätá, no ten je neúprosný. Presvedčil som sa o tom na vlastnej koži na súde v Trenčíne. Cítil som sa zle, akoby som nebol ani človek. Dívali sa na mňa ako na „čosi“, čo už človekom nie je, a preto sa „tomu“ ako človeku ani pomôcť nedá.“
Druhé nohy
Počiatočné hrôzy, nervozita i strach sa nevytrácali, u Kašiakovcov sa im zapáčilo. „Bol som na liečení v Kováčovej. Dával som sa dokopy nielen fyzicky, ale aj psychicky. Dostal som druhé nohy. Boli sčasti kovové, ak si ich pozriete bližšie, nepôsobia na vás ako skutočné. Vedel som, že nie sú ozajstné, no chodiť som chcel!“ Cvičenia, masáže, rehabilitácia a skúška nových končatín. To bol kolobeh, na ktorý si Jozef zvykol. Prišiel deň, o ktorom sa hovorieva, že je s veľkým D. „Nepripadalo mi to tak. Pripevnili mi nohy a začal som skúšať. Nebolo všetko dobré a jednoduché, no napokon som chodil aj polhodinku. Lenže nik sa ma nepýtal, kde a ako budem chodiť doma. Kto z lekárov, sestier či úradníkov vie, ako vyzerá Zliechov? Hm,“ pozrie sa smerom von oknom a ukáže na svah za chalupou.
Skúter a klaun
Fond Dr. Klaun oslávi piate výročie. Hoci existuje krátko, stihol rozosmiať stovky detí, malých pacientov, no pomohol aj dospelým. „Štatistiky si vedieme, no z hlavy vám nepoviem, koľkým ľuďom sme pomohli tak ako napríklad pánovi Jozefovi,“ hovorí Janka Sedláčková. Podľa jej slov nejde o počty, ale skutočne o pomoc. „Počas víkendu máme Deň klaunov v Trenčíne. Príďte, presvedčíte sa, čo dokážu naši ľudia!“ Jej myšlienky i vďaka patria najmä Holanďanom, ktorí ju k projektu priviedli. „Volali mi takmer po dvoch rokoch, či vraj skúter chcem. Reku, hej! Všetkými desiatimi!“ tvrdí Jozef, spomínajúc Katarínu Ronecovú, ktorá mu žiadosť napísala. „Kto pozná Zliechov, vie, ako sa asi môže „chodiť“ vozičkárovi. Nielenže mi ho bolo ľúto, ale chcela som mu skutočne pomôcť ako človeku,“ spomína Katarína, ktorá mala z nového skútra rovnakú radosť.
Nohy No: 3
V maminej izbe sú zakryté igelitom nohy číslo tri. Čakajú na Joža ako aj liečenie v Kováčovej, kde si nové „hnáty“, ako im hovorí, vyskúša naozaj. „Teším sa. Bol som u doktora v Ilave, pred chvíľkou som prišiel,“ hovorí muž, ktorého tvrdenie sa nám zdá byť absolútne nereálne. „Bol som v Čičmanoch, v Rovnom. Paráda. Učím sa jazdiť. Nechcem sa zbytočne naháňať. Nedostal som tú mašinu na chvíľku, ale do konca života.“ Vychádzame pred dom, kde je nový prírastok rodiny schovaný. „Takto parkujem, aby som mohol nabiť batériu, lepšie zísť z kopca,“ ukazuje stroj Jožo. Ľudia z dediny si museli na Jozefov nezvyčajný prepravný prostriedok veru zvykať dlhšie ako on. „Neviem, či ma predtým niekto ľutoval, no teraz mi väčšina závidí!“ konšatuje Jožo posúvajuc sa postupne po chodníku na cestu, kde prejde pred nás niekoľko metrov. Jazdí pomaly a zručne, akoby na klasickom motocykli. Vyhadzuje smerovku, otáča sa a je zvedavý, či sme stihli všetko nafotiť. Ak nie, rád zapózuje ešte raz, veď má čas.
Jožo a sklo
Na prácu u sklenárov nezabudol, o čom hovorí aj starosta Anton Múdry. „Je šikovný. Neviem, ako to robí, no nám zasklieval niekoľko okien. Nepotreboval na robotu extra čas, zasklil ich, akoby sa nič nedialo a okná boli v dielni,“ tvrdí starosta. Jožo to bude mať ťažké, zhodujú sa tí, ktorí s ním vedia prehodiť reč, či staviť sa na jedno pivko. Občas niečo urobí, no potreboval by nejakú robotu na doma či dôchodok, o ktorý nešťastne prišiel. „Čo bude o niekoľko rokov? To ja neviem. Zatiaľ sa o mňa stará mama. Nechcem myslieť na budúcnosť,“ pretrháva niť reality života čerstvý majiteľ elektrického skútra.
Cez deň sa snaží „pochodiť“ po obci, vylúšti krížovku, pristaví sa na kus reči... „Večer pozerám telku. Nastavím si časový spínač, keby som zaspal. Dávam ju potichu, vedľa spáva mama. Tá sa každý deň čosi narobí, nerád by som ju budil. Na poschodí sú dve miestnosti, kde by som mohol neskôr bývať. Schody by sa dali upraviť, a ak by pomohla poisťovňa...,“ uvažuje nahlas Jozef.
Kam sa podeje?
Stretávame sa matkou Agnesou, ktorá, ako povedala sama, bola niečo porobiť v záhrade. „Nepochodili sme na súde, nepochodili sme ani po návšteve dvoch pracovníčok, ktoré prišli so šoférom. Na to peniaze sú, no na penziu nie,“ schováva slzy do vreckovky Jozefova mama. Nik jej v dedine nepovie inak ako Anežka. Aj pán farár, ktorý nikdy nepoužije jej priezvisko. „Je to milé a veľmi si toho vážim,“ hovorí žena, ktorá bude mať o dva roky osemdesiatku. „Občas sa tu zastaví vnuk, ktorý si chce zarobiť na byt. Jožo dostáva sociálku štyri tisícky. Ak by nebolo mňa, neviem, neviem. Zamietli mi celodenné opatrovateľské, vraj sa postará sám o seba. Neukázali mi, ako si nachystá dreva, uhlia, naberie zemiakov v pivnici, či zoberie zeleninu zo záhrade na kopci. Možno by mu pomohli chytiť a vyčistiť sliepku do polievky. Má síce už 59 rokov, no ja tu dlhšie ako on nebudem. Kto sa oňho potom postará, kam sa podeje?“ pýta sa nás Anežka. Odpovedať by jej mohli úradníci, no tí do kopcov, ako Jožov skúter, nechodia.
Podľa rozprávania Jozefa Kašiaka pripravil Milan Kováčik

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 606
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 244
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 184
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 762
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 272
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 311
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 887
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 969
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 793
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 772
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

V autobuse sa viezlo osem ľudí, hasiči z osobného vozidla vyslobodili jednu osobu.

Na diaľničnom privádzači sa zrazil autobus s osobným autom

Hasiči z Dubnice nad Váhom a Trenčína zasahovali pri dopravnej nehode na diaľničnom privádzači v Ilave.

Považskobystrická nemocnica má akútny nedostatok krvi!

Darovať vzácnu červenú tekutinu môže každý, kto dovŕšil vek 18 rokov, má minimálnu hmotnosť 50 kg a v zahraničí bol naposledy pred mesiacom.

Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Mestský úrad bude celý budúci týždeň pre verejnosť zatvorený

Púchovský mestský úrad bude na budúci týždeň pre verejnosť zatvorený.

(ilustračné foto)

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V piatok zachytili takmer 1 700 pozitívnych (minúta po minúte)

Na Orave sa začala pilotná časť celoplošného testovania na Covid-19.

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

Nitrania dnes išli na veľké nákupy aj na cintoríny

Načo budú otvorené obchody, keď môžeme ísť len do potravín a lekární? pýtajú sa ľudia aj Zväz obchodu.

Už ste čítali?