nec, divadlo, súťaže pre deti, dobré jedlo, ale aj nálada. To všetko nechýbalo na stretnutí ľudí z národov, ktoré sú si stále blízke. Hoci bola neďaleko štátna hranica, stretnutie sa uskutočnilo bez kontroly dokladov. Viac ako o pasy či občianske preukazy sa zaujímali niektorí o ponuku organizátorov vyskúšať si pred odchodom alkotester.
„Čítal som o podujatí v novinách a nahovorili ma aj kamaráti. Je tu príjemné prostredie, dúfam, že sa dobre zabavíme,“ skonštatoval Vladimír Cigánik. Ten čakal podľa slov manželky najmä na guláš. Hladných krkov bolo viac, a ponúkané frgále na zahnanie hladu nestačili. Lenže guláš „meškal“, a tak prišli na rad ako prví hudobníci z cimbalovej muziky Kotár. „Počasie nie je zatiaľ zlé, aj keď pofukuje, no hrať sa dá. Radi si zahráme s Považancami, ktorí sa predstavia po nás,“ tvrdili hudobníci z „cimbalovky“. Silnejší zvuk ako oni mali pri otvorení podujatia portáši z Valašského portášskeho zboru, ktorých salva niektorých návštevníkov privítala, iných vyľakala. „Sme z Valašského portášskeho zboru, z hlavnej stanice. Je nás dvadsaťdva a našou úlohou je mapovanie hranice,“ povedal feldbáb Libor Fojtu. Podľa jeho slov nadchla táto myšlienka niekoľkých záujemcov o históriu a po pár mesiacoch sa stala realitou. „Väčšina z nás je skúsená, pretretá vojenskou základnou službou, takže ťažká vojenská výstroj nie je pre naše vystupovanie prekážkou,“ dodal feldbáb.
„Šiesty ročník valašenia pripravili spoločne kultúrne inštitúcie oboch partnerských miest. Novinkou je, že valašenie sa organizuje bez Valašského kráľovstva. Pripraviť náročné podujatie je ťažké, no určité skúsenosti sme už nadobudli. Tradícia podujatia nie až taká veľká, zatiaľ ale príroda a chuť stretnúť sa ľudí pritiahne vždy. Stretnú sa rodiny, známi... Poslednú májovú nedeľu vždy príde tristo až päťsto ľudí, ktorí nájdu na hrebeni pohodu a priateľstvo. Nejde nám iba o kvantitu, chceme, aby sa ľudia cítili dobre. Sprievodný program či jeho skladba, nie je až taká dôležitá. Chceli sme ponúknuť ľuďom za rozumné peniaze turistiku, prírodu, kultúru i pohyb,“ povedal Tomáš Gross z kancelárie starostu Rožnova pod Radhošťom.
„Boli sme tu asi dvakrát. Cítim sa tu vždy dobre. Chodia sem dobrí a úprimní ľudia, medzi nimi sa nedá cítiť inak ako výborne. Potvrdzuje sa, že Slováci a Moraváci boli a sú bratia,“ povedala Františka Žáková zo Vsetína.
„Prišiel som sa popozerať, trošku prejsť, stretnúť sa so známymi, samozrejme, narobiť niekoľko dobrých fotografií,“ povedal fotograf Ambróz Gabčo. Jeho slová potvrdila manželka, ktorej sa stretnutia na Kohútke pozdávajú, a aj preto na ne chodieva pravidelne.
„Deti sa vybláznia, my si odpočinieme. Je to iné, ako pustiť ich von na pieskovisko a stále dávať na ne pozor. Tu sa unavia, odnesú si sladkosti a zaspia nám už cestou domov. Nemáme obavy pustiť ich voľne, nestratia sa. Pochvália sa s každou splnenou úlohou, na krku už majú plakety, ktoré si zavesia nad posteľ k ostatným. Chodievame sem radi. Príroda a dobrí ľudia sa asi navzájom priťahujú,“ povedali manželia Ondričkovci. Nielen im sa valašenie páčilo. Ak ste zaváhali, nebanujte, o rok, v poslednú májovú nedeľu, môžete prísť na Kohútku aj vy.
