Pred odbočkou od Považskej Bystrice smerom na Uhry vozidlá obchádzali zrazenú líšku pri krajnici. Odkedy, to sa presne nevie.
Udiča - Pri ceste, na krajnici, ležala líška. Všimla som si ju okolo pol jedenástej a povedala si, že musím zatelefonovať poľovníkom. No ponáhľala som sa za povinnosťami a na líšku pozabudla.
Pri ceste naspäť, poobede o pol tretej, tam ešte bola, ale otočená už iným smerom. Tak som zavolala poľovníkom. No nestačil jeden telefonát, spolu som ich mala štyri. Zisťovala som, komu patrí líška do revíru.... ´Teraz už viem, že to bol aj „môj revír“. Lebo, mohol to byť vraj revír nimnických alebo udičských poľovníkov. Podľa popisu miesta bola líška na ich rozhraní. No nakoniec išlo o považskopodhradský. Ich hospodár bol v práci a poslal na miesto poľovníka. „Povedal, že líšku hneď zlikvidoval, zakopal,“ dozvedeli sme sa od hospodára. Prečo ju nepreviezli k veterinárovi na zistenie besnoty? Vraj veterinári neprijmú takú, ktorá je po náraze vozidlom veľmi „rozbitá“. „Nevidel som ju, neviem, ako dlho tam bola, či už aj nezapáchala. Nemohol som preto prikázať, aby ju dal na veterinárne vyšetrenie. Od 1. júna máme povinnosť im jednu kvôli vyšetreniu na besnotu odovzdať,“ povedal Miroslav Chodúr z Poľovného združenia Družba Považské Podhradie.
V terajšom období je vraj veľký pohyb líšok za potravou, aby nakŕmili mladé. Vidieť ich i za bieleho dňa na lúkach, keď „myškujú“ (chytajú myši), vyhľadávajú priam vyliahnuté mladé srnčie alebo zajačikov. Intenzívne sa pohybujú v teréne, a nie je zriedkavosťou, že sa mladá líška alebo lišiak nájdu zvečera či za rána zrazené autom pri ceste.