arasovou.
Aj zo štatistík polície vyplynulo, že mládež je v poslednom období oveľa agresívnejšia. Kde sa berie v mladom človeku sklon k agresívnemu správaniu sa?
Dôležité je, o akú osobnosť ide. Rozhoduje charakter, temperament, sklony k impulzívnosti, schopnosť sebaovládania, frustračná tolerancia, teda spôsob, akým jedinec reaguje na záťažovú situáciu. Sklony k agresivite sú vrodené, záleží od výchovy a ostatných vplyvov prostredia, či sa u jedinca prejavia alebo nie. Ak je kombinácia osobnostných predpokladov veľmi nepriaznivá, k tomu sa pridá nesprávna výchova, negatívny vplyv priateľov, život, ktorému chýba náplň a zmysel, a tak sa dostavuje nuda, stres, agresivita zo strany rodičov a ešte ďalšie faktory, agresívne správanie sa u jedinca sa zákonite skôr či neskôr prejaví.
Myslíte si, že na agresívne správanie, má vplyv aj to, čo môže mládež sledovať v televízii, prípadne počítačové hry?
Je pravda, že v počítačových hrách sa objavuje zabíjanie, ale nie sú až také nebezpečné ako vplyv televízie a filmov, kde je vlastne násilie v priamom prenose. To, čo je v televízii, je oveľa autentickejšie. Pri častom sledovaní agresívneho správania sa prestávajú byť deti citlivé k javom, ako je vražda, týranie, zabíjanie, ubližovanie. Väčšina filmov, ktoré deti sledujú, je celkom mimo reality, s niečím podobným sa v živote nikdy nestretnú. Oni však práve to, čo sledujú, začnú po čase považovať za normálne. Ale to sú akčné filmy, akcia je v nich schválne predimenzovaná, aby pritiahla diváka. Deti si však myslia, že taký má byť život. Ich vlastný sa im potom zdá nudný, všedný. Kopírujú filmy a „oživujú“ si ho tým, čo videli. Nedokážu sa normálne hrať. Niet sa čo čudovať, že ak sa ich spýtate, prečo sa medzi sebou bijú, povedia vám, že nerobia nič zlé, že sa len hrajú.
Často samotní rodičia ospravedlňujú agresívne správanie sa detí, tvária sa, že sa vlastne nič nestalo. Ako hodnotíte toto?
Je pravda, že ak agresívne správanie sa nie je potrestané ani z jednej zo zainteresovaných strán, nepotrestajú ho rodičia, škola, spoločnosť, všetko sa mladému agresorovi prepáči, stáva sa takýto jedinec vlastne hrdinom. Naviac, ak vie, že za to, čo urobil, sa mu nič nestalo, je veľký predpoklad, že to urobí znovu. Je zlé, ak rodičia nič neurobia. Kde chýbajú pevné hranice, zásady, toleruje sa zlo, neskončí to nikdy dobre. Sami rodičia dávajú deťom často zlý príklad.
Čo podľa vás najviac chýba dnešným mladým ľuďom, hlavne chlapcom, u ktorých sa najčastejšie prejavujú sklony k agresivite a často ich správanie sa dovedie k trestnej činnosti?
Je dôležité, aby sa rodičia zaujímali o svoje dieťa a jeho správnu výchovu, stanovili si pevné pravidlá. Aby sa deti nenudili a správne ventilovali svoju energiu, treba ich zapojiť do fyzickej práce, ktorú by mali vykonávať spolu s rodičmi, do nejakej športovej činnosti. Deti sa musia naučiť disciplíne, vedieť sa podriadiť pravidlám, vypestovať si musia pocit zodpovednosti za samých seba a zároveň v nich musia rodičia pestovať sociálne cítenie, zmysel pre súcit a schopnosť empatie. Týka sa to chlapcov rovnako ako dievčat. Myslím si tiež, že chlapcom často chýbajú pozitívne mužské vzory, v rodine, blízkom okolí. Ak nemajú žiaden vzor, kopírujú tie z televízie a počítačových hier. A o ich vplyve sme hovorili už na začiatku.
Akú úlohu zohrávajú alkohol, prípadne drogy v tom, keď sa mladý človek uchýli k agresivite?
Môžu ju potencovať, znižujú sebaovládanie, búrajú zábrany, mladý človek potom nevie, čo koná. Sklony k agresivite a drogy či alkohol nie sú jednoznačne veľmi šťastnou kombináciou. Alkohol sa však všeobecne v našej spoločnosti veľmi toleruje, drogy tu ešte nedávno neboli, ale aj s nimi začína byť veľký problém.