Článok pokračuje pod video reklamou
. Viaceré mená možno priaznivcom hokeja nič nehovoria, ale našli sa aj takí, ktorí sú v našom regiónedobre známi.
Dres Pov. Bystrice obliekali vlani Hiadlovský, Mikuš a Ďuriš, ktorí hosťovali z Trenčína, odchovanec HK 95 Dej hráva v Brne. Najpestrejšou kariérou sa zatiaľ môže pochváliť ďalší Považskobystričan Rastislav Konečný (1988). S hokejom začínal v Považskej Bystrici, neskôr prešiel do Trnavy a nedávno skončenú sezónu absolvoval v drese Saskatoon Blades v zámorskej WHL.
Nebola pre Teba pozvánka prekvapením?
V kútiku duše som ju očakával, pretože tréneri oslovili viacero hráčov spoza oceána, ktorí spĺňajú vekové kritériá. Pre mňa je to posledná šanca zahrať si v tejto kategórii. Boli by to moje druhé MS, prvým bol šampionát do 18 rokov vo Švédsku.
Aká bola sezóna v Kanade?
V lete som odletel do prípravného kempu a po ňom som si vybojoval miesto v tíme. Európania to nemajú ľahké, pretože v každom mužstve môžu byť najviac dvaja. Okrem mňa tu hral aj Čech Višňa, s ktorým som býval v miestnej rodine. Do Vianoc sa mi darilo, odohral som 36 zápasov s bilanciou deväť gólov a trinásť prihrávok. Na trestnej lavici som strávil 28 minút a na konte som mal osem mínusových bodov, čo mi v celkovom hodnotení mužstva vynieslo 8. priečku. Štart do roku 2007 nebol dobrý, 5. januára ma protihráč nepríjemne zranil a kvôli zlomenej čeľusti som si už nezahral.
Plánuješ opätovný návrat do Saskatoonu?
Nie, rád som prijal pozvanie reprezentačného trénera. Zámorská skúsenosť bola dobrá, rečové problémy neboli, ale dal som prednosť Slovensku.
Netúžiš ísť v stopách ďalšieho Bystričana Andreja Meszároša?
Prečo nie, ale nie je to jednoduché. Pretože som polovicu sezóny pre zranenie vynechal, minie ma zrejme draft, bez ktorého sa do NHL takmer nedá vstúpiť. V tejto sezóne si chcem vybojovať miesto v dvadsiatke a po MS sa uvidí, kde zakotvím. Som hráčom Považskej Bystrice, ale rád by som hral extraligu. Ak sa bude dariť, chcel by som neskôr skúsil niektorú európsku ligu a až potom možno NHL. Nechcem nič uponáhľať.
Ktoré kluby máš obľúbené?
Za morom je to jednoznačne Vancouver Canuks, kde však Slováci príliš neprerazili, okrem krátkeho pôsobenia Vaica. Je to krásne mesto, v ktorom som si ešte ako žiak zahral na veľkom turnaji. Na Slovensku je to Dukla Trenčín. Ak by som si mal vybrať z európskych klubov, tak niektorý švédsky alebo fínsky.
Ako si sa pripravoval na reprezentačný zraz?
Trénoval som individuálne, občas som sa na ľade „skĺzol“ u Gáboríka v Trenčíne. Okrem prípravy som maturoval na považskobystrickom gymnáziu, čo mám šťastne za sebou. Najlepšie som sa cítil na angličtine, z ktorej som mal jednotku.
Tvoje pocity z Púchova?
Hlavného trénera som nepoznal, pretože dlho pôsobil v Nemecku, podobne aj viacerých hráčov. Počas troch dní sme sa podrobili zdravotným testom. Vytrvalosť nebola na programe, sústredenie bolo zamerané na rýchlosť, obratnosť, výbušnosť. Príjemným prekvapením boli cvičenia zamerané na orientáciu v priestore, s ktorými sme sa viacerí nestretli.
Ako bude vyzerať ďalší program?
Budem pokračovať v príprave, pretože na ďalšom kempe v Prievidzi od 22. júla chcem presvedčiť trénerov výkonnosťou a dostať sa medzi 24 hráčov, ktorí začnú poslednú fázu prípravy na extraligu od 1. augusta v Púchove. Urobím všetko preto, aby som od septembra hral v extralige. Na prvom sústredení chýbalo trénerom pätnásť nominovaných hráčov, ktorí sú hráčmi českých alebo nižších zámorských súťaží. O mesiac by mali prísť všetci do Prievidze, kde sa bude rozhodovať o konečnej nominácii. Priaznivci nielen považskobystrického hokeja veria, že na domáce zápasy „dvadsiatky“ budú môcť chodiť povzbudzovať aj Rastislava Konečného.
Prvého sústredenia v Púchove sa zúčastnili brankári: Hiadlovský (Trenčín), Kotvan (Skalica), Hudáček (Poprad), Halász (Košice), hráči: Konečný (Pov. Bystrica predtým Saskatoon), Ďaloga, Gažúr, Kršňák, Lesko (Zvolen), J. Mikuš, Ďuriš (Trenčín), Košecký, Kytnár (Topoľčany), Bača (L. Mikuláš), Bezák, Rusnák, Češík (Slovan), Dulák, Horváth, Smotrila (Sp. N. Ves), Molnár, Kozák (Košice), P. Svitana, L. Svitana (Poprad), Slovák (Nitra), Jančovič (Martin), Suja (Prešov). Z českých súťaží to boli Dej, Bakoš (Brno), Zúkal (Ústí nad Labem), Tomiš (K. Vary), Beňa (Zlín) a Krajčík (Plzeň). Na zraze nechýbala ani trojica hráčov spoza oceána – Čaládi (Belleville), Jurík (Prince Albert). Tréneri Štefan Mikeš, Jozef Frühauf a Robert Kompas.
