Článok pokračuje pod video reklamou
Po návrate z Portugalska prezident Spartaka Dubnica Milan Hort ochotne odpovedal na niekoľko otázok.
Družstvo atlétov Spartaka Dubnica splnilo v portugalskej Albufeire svoj hlavný cieľ a udržalo sa v elitnej A kategórii Európskeho pohára klubov. Ako sa na túto skutočnosť pozeráte z pozície prezidenta klubu?
Piata priečka v konkurencii siedmich najlepších tímov starého kontinentu je historicky najlepším slovenským umiestnením v tejto prestížnej súťaži a Dubničania sa v porovnaní s vlaňajšou premiérou v „áčku“ posunuli o jedno miesto dopredu. Hoci prognózy naznačovali, že boj o záchranu bude nesmierne tvrdý, už po osemnástich z dvadsiatky disciplín bolo jasné, že slovenský klubový šampión má účasť medzi elitou zabezpečenú aj pre budúci rok. Novým prvkom v doterajšom krátkom pôsobení Spartaka Dubnica na európskej scéne bol fakt, že Spartak sa po prvýkrát v priebehu súťaže ocitol na medailovej pozícii. Po pätnástej disciplíne figuroval na tretej priečke za Lučom Moskva a Sportingom Lisabon. Neskôr sa však potvrdili predpoklady, že o zotrvanie v „A“ kategórii budú Dubničania súperiť najmä s Fenerbahce Istanbul a britským Belgrave Harriers. Ešte po prvom dni to bol súboj mimoriadne tesný (Fenerbahce 35 bodov, Dubnica 35, Belgrave 34), ale nástup nášho klubu do druhého dňa bol impozantný a obavy z možného zostupu sa začali rozplývať už po prvých troch nedeľňajších disciplínach. Obavy som mal však z možnosti prípadných zranení, pretože takýto výpadok by sme mohli len ťažko vykompenzovať. Som rád, že nič podobného sa nestalo.
Zohrala pri úspešnej portugalskej misii rozhodujúcu úlohu iba výkonnosť, alebo sa ku nej pridružili aj niektoré iné, o nič menej závažnejšie faktory?
Nerád by som vyzdvihoval niekoho osobitne, pretože naše úspešné vystúpenie bolo predovšetkým dielom kolektívu. Musím však povedať, že ma príjemne prekvapil úžasný vzostup formy Dmitrija Vaľukeviča. V trojskoku trikrát zaletel na úroveň 17,30 až 17,40 m, žiaľ, vždy s drobným prešľapom. Cením si aj to, že oštepár Bokor si práve v tejto súťaži vylepšil tohtoročné maximum, Janečkovu bojovnosť na 110 m prekážok, ktorý papierovo šieste miesto premenil na tretie a veľmi dobrý pocit som mal aj z výkonu ešte len 16-ročného štvorstovkára Mokráša v štafete. Výbornú prácu odviedol celý tím, pričom príjemným zistením bola jeho relatívna vyrovnanosť. Napriek tomu, že chlapci zaznamenali iba jediné individuálne prvenstvo, ako kolektív ťažili najmä z toho, že získali pomerne veľa umiestnení od druhého po piate miesto. To sa nedá napríklad povedať o Fenerbahce Istanbul, s ktorým sme bojovali o záchranu a ktorý sa spoliehal iba na troch špičkových pretekárov, pričom zvyšok družstva bol výkonnostne slabší. Opäť sa potvrdilo, že chlapci tvoria fantastický kolektív. Vzájomne sa povzbudzovali, zaujímali sa o výsledky ďalších členov družstva, bolo ich na štadióne jednoducho všade cítiť.
Vraví sa, že pri jednom šťastí či nešťastí nikdy nezostane. Počas vašej neprítomnosti, vynikajúcu atletickú partiu rozohrali na domácej pôde aj dubnické ženy. Skončili druhé a taktiež postúpili do elitnej pohárovej kategórie. Teší vás to, alebo vám to naháňa vrásky na čele?
Dievčatá ma naozaj veľmi príjemne prekvapili, aj keď som vedel, že podobne ako v mužskom kolektíve, aj medzi nimi panuje obrovský duch kolegiality a súdržnosti. Samozrejme, že úspech ma veľmi teší. Pred klubovým vrcholom tohtoročnej sezóny dievčatá doslova sršali ctižiadosťou a odhodlaním a vďaka posledným úspechom svojich mužských kolegov i obrovskou dávkou zdravej motivácie. Bojovali sme paralelne na dvoch významných frontoch Európy a obe bitky sme so cťou ustáli. Aj to svedčí o určitej morálnej sile a veľkosti klubu ako takého. Myslím si, že takéto zistenie môže byť pozitívnym impulzom nielen pre nás, v Dubnici, ale i pre celú slovenskú atletiku. V porovnaní s podmienkami mnohých európskych veľkoklubov sú naše podmienky veľmi skromné. Výsledky však potvrdzujú, že veľké veci sa dajú robiť aj v takomto prostredí. Musia byť však robené od srdca a s maximálnym možným nasadením. To, čo oba naše kolektívy počas posledného víkendu dokázali, je obrovskou satisfakciou pre všetkých, ktorí sa pre atletiku v Dubnici obetujú, ktorí jej venujú všetok svoj voľný čas. Ak by mi niekto pred piatimi rokmi povedal, že Spartak Dubnica bude mať medzi absolútnou európskou klubovou elitou svoje mužské i ženské zastúpenie, považoval by som ho za blázna. Teraz som z toho pochopiteľne nesmierne šťastný a som rád, že je to tak.
