Keď sme vošli s naším čiernym náhradníkom, červený Peugeot je v oprave, do Domaniže, netušili sme, ako rýchlo prídeme o päťsto korún. Hneď za tabuľou, označujúcou začiatok obce, sme vyskúšali prvý dom. Neotvárali nám, takže sme skúšali šťastie v druhom.
Tabuľka na dverách upozorňujúca, že za nimi býva aj pes, nás síce nútila byť opatrnejšími, ale ako sa dostať dnu?
„Nebojte sa, Diko vám neublíži,“ zavolal na čierneho chlpáča pán. Diko nemal ani najmenší záujem o najbližšie okolie, nieto ešte o nás. Pohodlne sa vyvalil pod stôl k našim nohám. „My sa poznáme, pravda,“ skúšali sme pána domáceho. Viac svetla vniesla jeho manželka. „A čože u nás robíte? Určite ste prišli na motorky!“ dodala, pýtajúc sa, či si nedáme vody alebo kávu. „Máme svadbu, takže starostí a behania je viac ako dosť. Určite poznáte nášho zaťa, veď vám viackrát pomohol ako sponzor súťaží,“ nedala sa pani domu. Až keď nám prezradila jeho meno, tušili sme, koľko udrelo. „Obzor kupujeme každý týždeň. Ja si pozriem hlavne šport, najmä domanižský futbal. Potom hádzanú, kto zomrel,“ vymenúval pán Anton strany, ktorým dáva prednosť. „Rada si pozriem bábence a všeličo iné, hlavne z prvých strán,“ tvrdila jeho manželka. Komu dať teda päťstovku? „Tento som kúpila ja, ale my sa nejako podelíme,“ dodala s úsmevom pani Agneša. Na čo minú Špánikovci výhru, nevieme. Možno ju použili ako svadobný dar pre vnuka.
Súťaž o päťsto korún pokračuje. Možno práve pred vaším domom zastaví redakčné auto. Ak budete mať aktuálne číslo MY Považský obzor, môžete sa tešiť na zaujímavú výhru.