tevu našej jedinečnej národnej kultúrnej pamiatky – Národného cintorína. Medzi viac ako štyrmi stovkami hrobov významných osobností Slovenska sa nachádzajú tiež hroby osobností, ktoré sa narodili, pôsobili alebo zomreli v našom regióne.
V hlavnej časti cintorína v prednej línií sa nachádza spoločný hrob Martina Kukučína (Bencúra) a jeho manželky Petronily Bencúrovej (rod. Didolićovej), ktorí po návrate z cudziny v roku 1922 krátky čas bývali v Považskej Teplej. V Považskej Teplej a v okolí (i v Súľovej – Hradnej) Kukučín zbieral podklady pre svoj štvorzväzkový historický román o Štúrovcoch Bohumil Valizlosť Zábor.
O kúsok vedľa sa nachádza spoločný hrob Royovcov. Básnik Vladimír Roy pôsobil ako evanjelický farár v Púchove s prestávkami v rokoch 1912 – 1924. Jeho syn Ivan Roy, diplomat, vysokoškolský učiteľ a prekladateľ, sa narodil 14. decembra 1922 v Púchove. Dcéra Vladimíra Roya, Zorka Belanová-Royová, kultúrna pracovníčka a učiteľka, prežila v Púchove prvé roky svojho detstva.
„Dolina, dolina, čo prejdem to iná.“ Text tejto piesne z Púchovskej doliny zdobí náhrobok etnografa a múzejného pracovníka Jána Geryka, ktorý sa narodil v Záriečí neďaleko Púchova 29. decembra 1892. Po ukončení štúdia chvíľu pôsobil ako učiteľ v Záriečí a vo Vydrnej.
Jedným z tých, ktorí našli smrť v našom regióne, bol Ľudovít Holička, odbojár, notár v Malom Čepčíne, člen Revolučného ONV v Martine počas SNP. Začiatkom apríla 1945 ho zatkli nemecké orgány, s ustupujúcim nemeckým vojskom odvliekli a pri Nimnici 12. apríla 1945 zastrelili. Pôvodne bol pochovaný v Púchove, krátko po skončení vojny jeho ostatky previezli na Národný cintorín.
„Ale tie hviezdy predsa svietily a pekný život tie kvety žily a diamant v hrude nezhnije.“ Tento verš zo Sládkovičovej Maríny zdobí náhrobok spoločného hrobu Matúša Duchaja a Želmíry Švehlovej-Duchajovej. Želmíra, učiteľka a prvá významná, odborne školená slovenská maliarka, sa narodila v Lazoch pod Makytou 6. mája 1880. Po ukončení štúdií nejaký čas učila v rodisku. Vo voľnom čase zapisovala ľudové piesne Púchovskej doliny, maľovala zátišia, štúdie prostých ľudí a štúdie prostredia na Lazoch.
O niečo vyššie sa nachádza spoločný hrob rodičov Želmíry Duchajovej-Švehlovej – Františka Švehlu a Ľudmily Švehlovej, rod. Horváthovej. Národný pracovník František Švehla pôsobil v Lazoch pod Makytou, kde ho v roku 1877 zvolili za evanjelického farára. Tento úrad vykonával do roku 1913, potom odišiel na dôchodok do Martina. Jeho manželka Ľudmila, kultúrna pracovníčka, venovala sa ľudovýchovnej a osvetovej práci. Zaujímal ju najmä folklór – ľudové výšivky. Na národopisnú výstavu v Prahe roku 1899 prispela kolekciou bábok v ľudových krojoch prevažne z Púchovskej doliny.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia pôsobil v Záriečí pri Púchove ako učiteľ osvetový a školský pracovník, zberateľ ľudových piesní, Ľudovít Geryk. V Záriečí dirigoval spevokol a zbieral ľudové piesne, ktoré uverejnil v druhom zväzku zbierky Slovenské spevy, vydanom v roku 1890. Aj v zbierke Slovenské ľudové piesne z Púchovskej doliny (1922), zozbieranej a vydanej jeho synom Jánom, upravoval niektoré nápevy piesní.
V Púchove na meštianskej škole pôsobil pred rokom 1941 učiteľ a prekladateľ Miroslav Juran. Prekladal najmä knižné diela E. T. Setona, V. Biankiho, M. Prišvina, L. Rubinšteina a ďalších. Prispieval do Slniečka, Matičného čítania a inde.
Člen významného zemianskeho rodu Akúcius Benický sa narodil v Nimnici pri Púchove 25. augusta 1862. V Budapešti vyštudoval za doktora práv. Ako župný úradník pôsobil v Trenčianskej, neskôr Turčianskej župe. Patril medzi vyšších úradníkov uhorskej župnej správy.
Od roku 1972 do roku 1982 pôsobil v Lazoch pod Makytou evanjelický farár, cirkevný hodnostár a pedagóg Ján Bohdan Hroboň. Patril k odporcom a kritikom komunistického režimu. Po roku 1989 bol začas generálnym presbyterom Evanjelickej a v. cirkvi na Slovensku. Vyučoval aj Starú zmluvu na Žilinskej univerzite.
Národný pracovník a advokát Žigmund Melfelber sa narodil v Púchove v rodine evanjelického farára Samuela Melfelbera 24. decembra 1843. Bol známym a vyhľadávaným advokátom v Martine. Právnickú prax u neho začínal napr. aj Pavol Országh Hviezdoslav.
Organizátor odborného školstva a stredoškolský učiteľ Miroslav Talpa prevažnú časť svojej pedagogickej práce vykonával na severozápadnom Slovensku. Mal hlavnú zásluhu na založení Strednej odbornej školy pre pracujúcich v podniku Makyta v Púchove.
Redaktor a prekladateľ František Kalina sa narodil 26. septembra 1919 v Ilave. Dlhé roky pracoval najmä vo Vydavateľstve Osveta. Prekladal najmä z nemčiny (napr. H. Manna, H. Thürka, A. T. von Middendorffa), francúzštiny (napr. J. B. Moliéra, L. Aragona) a angličtiny (napr. J. Londona). Bol tiež aj učiteľom jazykov.
Z Lazov pod Makytou – Dubkovej pochádzal Marek Orvan, ktorý sa tu narodil 14. apríla 1873. Bol známym organizátorom robotníckeho hnutia. V roku 1923 sa stal prvým predsedom miestneho odboru KSČ v Martine. Zaslúžil sa aj o založenie robotníckeho domu v Martine – Jahodníkoch.
V roku 1938 sa prisťahoval do Považskej Bystrice Eugen Medek, ochotnícky divadelný herec a režisér. Prvý významný herecký úspech dosiahol práve postavou statkára Lomova v Čechovových Pytačkách, inscenovaných v Považskej Bystrici, ktorú porota celoslovenských ochotníckych divadelníkov v Martine odporúčala na vystúpenie v Slovenskom národnom divadle. Na základe tejto úlohy mu ponúkli angažmán v zakladajúcom sa Slovenskom komornom divadle v Martine, kde sa presťahoval v roku 1943.
