Ak si niekto myslí, že takéto spojenie nie je možné, nestretol sa asi s doktorom práv Ottom Gáťom (71). Vedel prepojiť svoju prácu so svojimi záľubami, ktoré sa stali pre neho relaxom. K tomu, aby sa mohol venovať svojim koníčkom, mal i porozumenie svojej manželky, Plevníčanky Anežky. O. Gáťa sa narodil v Trenčíne, ale od útleho detstva žil v Považskej Bystrici, teraz už v Žiline.
Čo vás doviedlo k tomu, aby ste založili súkromné filatelisticko-poštové múzeum?
Filatelia ma zaujímala od detstva, najmä krajinky, zvieratá, príroda vôbec. Tým som začínal. Chodil som po filatelistických výstavách. Na jednej medzinárodnej v Prahe som videl vystavovať poštové správy rôznych štátov sveta, trojrozmerné exponáty z poštovej histórie. Bolo tu vidieť poštové trúbky, schránky, váhy a podobne. Zaujímal som sa, či niečo obdobné máme aj na Slovensku. Nenašiel som nič. Vtedy sme si s bratom Jánom povedali, že začneme zbierať predmety poštovej histórie aj my. Asi po 15 rokoch sme 18. 11. 1981 otvorili súkromné filatelisticko-poštové múzeum.
V roku 2002 otvorili Poštové múzeum v Banskej Bystrici a dobre mi padlo, keď v otváracej reči spomenuli, že na Slovensku už jedno poštové múzeum je, a mysleli to naše s bratom.
Kde ste zhromažďovali tieto historické veci?
V podkrovných miestnostiach rodinného domu. Po rokoch už priestory nevyhovovali, preto vystavujeme po múzeách, najmä na strednom Slovensku. Svojím spôsobom to je aj atrakcia, pretože predmety poštovej histórie na Slovensku sa nikdy nevystavovali.
V súčasnosti je výstava týchto predmetov v kaštieli v Jasenici predbežne do 4. augusta, s možnosťou predĺženia.
Ktorá známka bola tou osudnou, aby ste sa začali venovať aj filatelii?
Pokiaľ ide o prvú známku, pamätám si presne. Mal som jedenásť rokov, keď som u spolužiaka videl známku Nyassa, na obraze známky bola žirafa. Túto som vymenil za oteckove Košické kríže. Dnes je to nepomerný rozdiel v hodnote. Nyassu mám doteraz, tá aj dnes stojí dve koruny, kým Košické kríže s hodnotou 40-tisíc už nie.
Pre mňa je pošta skôr pečiatka alebo list ako známka. Z toho dôvodu, že známka na liste musí byť znehodnotená pečiatkou podacej pošty, a tie už sú rôzne, z rôzneho obdobia. V tomto období som sa prepracoval až do začiatkov polovice 18. storočia, keď prvé pečiatky používali pošty v Trnave a Bratislave, postupne na ďalšom území Slovenska. Preto aj môj najúspešnejší exponát, Pošta na území Slovenska v rokoch 1750 – 1850, ktorý pochodil svetové výstavy, získaval popredné umiestnenia, aby v roku 1996 na svetovej filatelistickej výstave v Istanbule bol medzinárodnou porotou ocenený zlatou medailou. Tešilo ma, že ako prvý Slovák som získal toto významné ocenenie.
Ktorý exponát ste hľadali najdlhšie?
Pokiaľ ide o trojrozmerné exponáty poštovej histórie, veľmi dlho som zháňal poštovú trúbku a prvú som získal až po 20 rokoch. V súčasnosti vlastním poštové trúbky uhorské, poľské a anglické, čo je už veľmi slušná kolekcia aj pre väčšie múzeum.
Ako ste sa k viacerým exponátom dostali?
Tieto predmety sa získavajú na burzách doma, aj v zahraničí. Našiel som aj poštovú schránku vyrobenú začiatkom 20. storočia Slovákmi v Moskve. Reklamný plagát aj s touto schránkou je vystavený v kaštieli v Jasenici. To je dôkaz, že naši ľudia sa vedeli všade uchytiť. Dlho som hľadal Morzeov telegraf, ktorého hodnota nie je nízka. Získal som ho pred desiatimi rokmi. Majiteľ vedel, čo má a veľmi ho opatroval, je kompletný a dodnes funkčný.
Existujú ešte ďalšie Morzeove telegrafy?
Ťažko povedať, na Slovensku by sme ich hádam spočítali na prstoch jednej ruky. V súčasnosti zohnať predmet poštovej histórie z 19. storočia je skutočne umenie, pretože ich aj na Slovensku vykupovalo Poštové múzeum v Prahe. Keď som v bývalých Klenotách - starožitnostiach chcel kúpiť takýto predmet, povedali mi, že predkupné právo má Poštové múzeum v Prahe. Takto som prišiel o jednu peknú zástavu s poštovým symbolom z Birminghamu z Anglicka. Jej cena bola vtedy ako môj plat - tritisíc korún. Bo to pred 30 rokmi.
Čím by ste chceli doplniť zbierku?
Dodnes zháňam vývesný rakúsky a uhorský štít z hociktorej pošty na území Slovenska, oblek postilióna, hoci poškodený a vlastne všetko z 19. storočia, čo súvisí s poštou. Ono sa niečo vždy nájde, čo nemám a čím by som mohol expozíciu doplniť.
Chodili návštevníci aj do vášho „podkrovného“ múzea?
Medzi filatelistami i poštármi bolo naše múzeum známe od začiatku. Navštívili ho poprední pracovníci pôšt a v roku 2001 aj riaditeľ Poštového múzea v Oslo dr. Paul H. Jansen.
Treba povedať, že ste aj zakladateľom Dní filatelie Slovenska.
Je pravda, že v roku 1984 som založil Dni filatelie Slovenska. Ešte chcem dodať, že významnou akciou súkromného filatelisticko-poštového múzea (FIPOM-S) bolo zorganizovanie a založenie Slovenského filatelistického vedeckého spoločenstva 16. 8. 1997, ktoré má v súčasnosti vyše 50 členov prakticky z celého sveta. Pripomenieme si desiate výročie na 24. dňoch filatelie Slovenska v Bytči 1. a 2. septembra.
Ste aktívny aj v matičiarskych kruhoch.
Veľkú časť svojho života venujem Matici slovenskej, 40 rokov som žil v Martine, a to je mesto s úžasnou kultúrou, ktorá sa nedá porovnať so žiadnym iným mestom. Z práce som chodil do knižnice a až potom domov.
Poznačilo vaše zberateľstvo aj vašu rodinu?
Manželka mi to tolerovala, nefrflala, a to je hlavné.
Chodíte ešte po burzách alebo už len oprašujete exponáty?
Občas zájdem na burzu, rád chodievam do Trenčína a do Krakovian, tam bývajú veľké burzy. Som rád, keď sa mi niečo podarí z poštovej histórie na Slovensku zachrániť. Som toho názoru, že ak sa u nás zavedie euro, aj to málo, čo tu ešte máme, „odpláva“.
Mnohé výstavy ste organizovali...
Celý môj život bol poznačený zberateľstvom a organizátorstvom aj preto, lebo už ako 13-ročný som v Považskej Bystrici zorganizoval cyklistické preteky nazvané Štefánikov okruh, kde súťažili chlapci z bývalej Štefánikovej a Kukučínovej ulice Milan Gejdoš, Jožko Janáč, Laco Hubinský, Šefan Bohuš, Jožko Kukos, Zdeno Nejedlý, Peter Marinov, Jožko Bysterský, bratia Oravíkovci, hádam som nevynechal nikoho z mojich chlapcov. Boli sme veľmi dobrí kamaráti. Pre nás boli vzorom kajakári Štefan Makay a Václav Múth, majstri Československa. Aj nám otec zhlobil pramicu, nosievali sme ju nad hlavami ako majstri a trávievali veľa času na lodenici.
Plánujete v tomto roku niečo organizovať?
Áno. Desiateho novembra bude sto rokov od zhromaždenia ľudu Považia na obranu občianskych práv Slovákov a slovenčiny, ktoré sa konalo v Považskej Bystrici v roku 1907 a po rozohnaní účastníkov pokračovalo v Plevníku. Rád by som toto výročie pripomenul. No a vo februári budúceho roka bude 70 rokov od založenia klubu filatelistov v Považskej Bystrici. Spracoval som50-stránkovú brožúru organizovanej i neorganizovanej filatelie v meste.
Vidieť, že veľa píšete. Nebodaj, máte aj rodinnú kroniku?
Rodinnú kroniku síce nepíšem, ale od roku 2000 s vnukmi vydávam rodinné noviny MOGADOR (rodinná usadlosť), v ktorých zachytávame deje v našich blízkych rodinách.
Máte za sebou aj publikačnú a spisovateľskú dráhu.
Keď som žil v Martine, začal sa v roku 1976 vydávať filatelistický časopis Martinia, ktorý sa dožil 27 ročníkov. Po celú túto dobu som bol šéfredaktorom (podotýkam neplateným). V roku 1982 som vydal publikáciu zo starej poštovej histórie Žiliny. V tom istom roku v Neografii Martin bola vydaná publikácia Tlačový hárček Národnie noviny/franco zaplatené, išlo o nálepku, na základe ktorej sa distribuovali Národnie noviny. Medzitým som napísal zo súdnej praxe úsmevné príbehy pod názvom Šibeničníčky v roku 1979 a Hraničníčky v roku 1991, monografiu obce Plevník 1354 - 2004 a teraz Dejiny pošty v Považskej Bystrici, ktorej náklad 500 kusov je už rozobratý.
Priblížili by ste nám niečo z napísaných príbehov zo súdnej siene?
Každý týždeň sa prejednávali náhrady škody, manká, susedské spory, rozvody, výživné... Účastníci konania sa na súde snažia povedať čo najviac a niekedy z povedaného vzíde aj takéto: Keď sa so synom stretávam, nosím mu modely autíčok, papučky, mydielka a iné sladkosti. * Moja priateľka je už v siedmom stave. * Manžel mi spôsobil podozrenie na otras mozgu. * Ohmatával ma cez šaty, ale nenahmatal, taký je to sused! * Kopla ma do miesta, kde mám uložené orgány životu nebezpečné. *Keď po mne pátrala televízia, prihlásil som sa na jej vrátnici. * Otec robil doma rodeo, keď sa dozvedel, že som mala ľahší potrat. * Kde sa ona objavila, zaváňalo to sexom, ale ja som nič konkrétne nezacítil. To len tak pre odľahčenie...
Autor: zum
