Púchovské centrum voľného času (CVČ) oslavuje 45. narodeniny. Pri tejto príležitosti sme na Stretnutí priateľov položili len jedinú otázku. Prečo ste sa stali priaznivcom tohto mimoškolského zariadenia?
Bohuslav Gabčan: Mám lásku k prírode, zvlášť ku včelám. Keď som odišiel na dôchodok, rozhodol som sa pomôcť pri výchove mladých ľudí a zasvätiť ich do tejto krásnej zábavy, do včelárstva. V krúžku sa zíde každý rok iný počet záujemcov, vlani okolo desať, tento rok len šesť. Krúžok vediem v CVČ siedmy rok. Stretávame sa vo včelnici, ktorú sme postavili nad cintorínom v blízkosti Základnej školy v Záriečí. Prajem CVČ Včielka veľa elánu do ďalších rokov a želám si, aby aj v Púchove kúpili pozemok a vybudovali včelnicu. A tiež by bolo dobré urobiť také niečo ako v Nasavrkách, kde sme na nedávnej medzinárodnej súťaži mladých včelárov spomedzi trinástich družstiev z ČR a SR skončili druhí. Pravidelne sa stretávame každý druhý rok. Teraz tam boli i priatelia včelári z Rakúska.
Beáta Ižvoltová: Pani riaditeľka tvrdí, že som zakladateľkou Materského centra Drobec. Táto myšlienka v podstate vo mne skrsla a CVČ ju zrealizovalo. Poskytli nám priestory, ponúkli nám čas, svoj personál. Viedla som ho počas materskej dovolenky. Som rada, že ostatné deti majú možnosť navštevovať materské centrum a verím, že aj deti mojich detí (smiech). Som šťastná, keď na tváričkách detí žiari úsmev, môžu si nájsť kamarátov. Pre mňa je najväčšou odmenou, keď mi kamarátka, vydatá v Púchove povedala, že som bola jej spása, keď zistila, že má možnosť ísť medzi mamičky s deťmi. Kúpavali sme sa, pripravovali tvorivé dielne, vypočuli si prednášky psychológa, lekárky, pripravovali karneval, Mikuláša, program bol rôzny.
Ľudmila Kvaššayová: Od detstva som sa venovala tancu. Sedem rokov som chodila do krúžku discotanca a dva roky na hip-hop. Teraz už netancujem, rozhodla som sa pomáhať Včielke a učiť to, čo viem, malé deti. Vediem bambulky, začiatočníkov diskotanca - prípravku, bejby a najstaršie maxistarsky. Zaberie mi to dosť voľného času popri štúdiu na Trnavskej univerzite. Spievam ešte aj v kapele. Deťom sa venujem rada, s láskou a mňa samú to obohacuje.
Milan Hazala: Je to dlhá história. Ako gymnazista som trávil čas po vyučovaní vo vtedajšom dome detí a mládeže, keď bol ešte oproti autobusovej zastávke, lebo som dochádzal zo Zubáka. Neskôr, keď som už pracoval v gumárňach, zvolili ma za predsedu rybárskeho zväzu. Mali sme rybárske krúžky a spoločné priestory v CVČ, takže som stále zostal s nimi v spojení. Vždy som sa zúčastňoval nielen na jeho práci, ale i v iných školách. Pôvodne som pedagóg. No a keď sú už dve silné organizácie, tak to beží...
Autor: zum