anie a zaľúbenie. Ivan Soviš.
Nestalo sa tak. Život a hra osudu chceli inak. Jeho šľachetné, chorobou dlho skúšané a zoslabnuté srdiečko dotĺklo celkom nečakane, v predvečer podujatia, na ktoré sa osobne tak veľmi tešil. V predvečer jubilejných 60. majstrovstiev Slovenskej republiky v atletike dospelých...
Narodil sa 18. júna 1936 v Púchove. Popri celoživotnej profesii technológa, ktorú dlhé roky svedomite vykonával v dubnickej Škodovke, bol predovšetkým atlétom. Telom i dušou. Ešte ako pretekár významnou mierou prispel k opätovnému znovuzrodeniu dubnickej atletiky po jej čiastočnom útlme, do jej histórie sa však zapísal najmä ako vynikajúci tréner. V roku 1963 získal pod jeho vedením Vladimír Duda, dlhoročný úspešný československý reprezentant v behoch na stredné trate, svoj prvý titul majstra ČSSR v cezpoľnom behu dorastencov, ako prvý dubnický atlét vôbec. O rok neskôr, opäť jeho zásluhou priviezlo družstvo starších dorastencov z majstrovstiev ČSSR bronzové medaily. Medzi ďalších jeho odchovancov možno zaradiť Alfonza Kasáka (800 m), Ladislava Klačmana (3000 m, 1500 m prek.), Jozefa Daňa (1500 m prek.), Jozefa Žiklu (šprinty) dorasteneckého majstra ČSSR Ivana Peťovského, trénera najlepšieho súčasného slovenského osemstovkára, Jozefa Repčíka, Gabrielu Schillerovú, majsterku ČSSR žiačok a dorasteniek, Juraja Jánošíka, dorasteneckého a juniorskeho majstra ČSSR (800 m), Zuzanu Mrákavovú (šprinty, prekážky, viacboje), úspešnú aj ako veteránku, Máriu Schillerovú, sestry Danu a Ľubu Holendové a Danu Slotovú, všetko reprezentantky ČSSR v kategóriách dorastu a juniorov na stredné trate, ďalej medailistov z M-SR - Ivana Margoliena, Janu Herdovú, Ivanu Herdovú, Stanislava Floriša, Jána Peťovského, Milana Kališa, Máriu Kadlecovú, Vieru Barošovú, z posledných, vekovo najmladších pretekárov do skupiny jeho odchovancov možno zaradiť i Petru Kováčikovú, reprezentantku SR (400 m 4x400 m), Michaelu Hírešovú, medailistku z M-SR juniorov a dorastu a juniorsku reprezentantku SR (šprinty), či Andreu Krškovú, dorasteneckú majsterku SR na 1500 m prekážok...
Popri trénerskej práci, venoval sa i práci funkcionárskej. Nielen v materskom klube AK Spartak, ale i na ostatných riadiacich úrovniach. Aktívne sa podieľal na dianí v trénersko-metodických komisiách či komisiách rozhodcov SAZ. Ešte začiatkom šesťdesiatych rokov začal vykonávať funkciu štartéra, v ktorej sa postupom času dokonale našiel, s ktorou sa napokon úplne stotožnil. Počas pomerne krátkeho obdobia sa vypracoval na absolútnu slovenskú štartérsku špičku, mali sme ho možnosť vídať na najvýznamnejších atletických mítingoch v rámci celej bývalej Československej socialistickej republiky...
Navždy u nás osirelo Tvoje miesto, Ivan, navždy však zostaneš v našich vďačných srdciach. Ďakujeme!
