Počas soboty mali diváci možnosť pozrieť si sedem súťažných disciplín a zapojiť sa do dvoch súťaží. V pití piva na čas alebo vyskúšať si čo najdlhšie udržať na sa ródeo trenažéri. Viliam Markovič, jazdiaci na koni Snežienka, strach nemal. „Sú to síce moje prvé preteky, no nebojím sa. Nejde o to, či vyhrám, ale či sa mi podarí dodržať pravidlá,“ tvrdil malý jazdec z Klubu priateľov koní z Považskej Bystrice. Jeho kolega z klubu Jaroslav Ďurkovský mladší mal plné ruky a nohy práce. „Oco i kôň sú nervózni. Neviem, ktorý viac, ale šli sa ukľudniť dozadu, na lúku,“ skonštatoval a rýchlo bežal za dvojicou. Napokon sa podarilo otcovi vo Western Horsemanship získať tretie miesto pre mladý klub.
Trail pozostával z niekoľkých častí (prekážok), ktoré museli páry čo najlepšie prejsť. Vo Western Pleasure rozhodcovský tím sledoval plynulé prechody párov v jednotlivých chodoch koňa (krok, klus, cval). Barel Race bol trojuholník, zostavený z troch sudov a úlohou súťažiacich bolo čo najrýchlejšie prejsť trať, ktorá sa podobala trojlístku. Western Horsemanship sledoval a hodnotil sed jazdca v sedle. V Pole Bedingu bolo úlohou čo najčistejšie a najrýchlejšie absolvovať slalom medzi šiestimi kužeľmi. Keyhol Race bola z drevených trámov (žrdí) postavená „kľúčová dierka“, v ktorej bolo úlohou sa čo najrýchlejšie sa otočiť a vrátiť sa späť do cieľa. Botostroj bola záverečná disciplína, v ktorej išlo skôr o zábavu ako o profesionalitu. Každý súťažiaci, ktorý sa prihlásil, odovzdal pred začiatkom súťaže jeden kus zo svojej obuvi a po odštartovaní bolo jeho úlohou prejsť k sudu, kde boli všetky spolu, nájsť si tú svoju, obuť sa a čo najrýchlejšie sa vrátiť do cieľa.
Na dodržiavanie pravidiel počas celého sobotného dňa dohliadal rozhodcovský pár v zložení Radovan Šary a Jaroslav Zemanovič. O zábavu sa až do skorých ranných hodín postarala skupina Tučná Anča z Brezna. O polnoci predviedla skupina Jazdeckého klubu Navaho – Handlová ohňovú šou. Oproti minulému ročníku pribudla nová rozhodcovská tribúna, vynovil sa šat priestorov. „Stále nechápem, prečo neprídu majitelia huculských koní zo Slovenska. Ak b boli preteky medzinárodné, prišlo by tristo koní z Poľska, tridsať z Česka a tri zo Slovenska,“ skonštatoval Rastislav Staňo, riaditeľ pretekov. Kvôli podmočenej trati zrušil nedeľňajšie dostihy. „Zdravie jazdcov a koní je na prvom mieste!“
Tak ako v sobotu aj v nedeľu prialo počasie a diváci mohli vidieť veľa zaujímavého. Prestávky oboch dní patrili ukážkam voltíže v podaní Petry Kyjacovej a trénera Vladimíra Mihaloviča z Jazdeckého oddielu Žihľavník Omšenie.
Hneď na úvod boli štyri kolá parkúru, ktoré boli rozdelené podľa nastavenej výšky prekážok od štyridsať do stodesať centimetrov. Do prvých dvoch sa zväčša prihlásili poníky a malé kone, ale v ďalších dvoch sa bolo naozaj na čo pozerať. Svedčila o tom účasť súťažiacich zo stajne Stalion Trenčín pod dohľadom slovenského reprezentanta v parkúrovom skákaní Mariána Sýkoru.
Diváci mohli opäť sledovať rytierske hry v podaní JK Navaho a nechýbala už štvrtý raz na derby konajúca sa Huculská stezka pod záštitou predsedu predstavenstva SZCHPHK Jindřicha Goliáša. Na záver sa odštartoval dostih Hucul derby, ktorý ukončil jubilejný X. ročník Porubské derby. O priebeh nedele podľa pravidiel fair play sa starala Janka Ondrášovicová.
„Chcel by som sa poďakovať profesionálnym rozhodcom zo SAWRR, moderátorke Janke Cigánekovej, ktorá vynechala naše derby len raz, keď čakala bábätko. Som rád, že k nám príde aj vtedy, ak je v Bratislave či okolí iná akcia. Vždy stiahne so sebou dobrých rozhodcov, a tak sa u nás vystriedali viacerí špičkoví arbitri, ako Rado Šary, Dano Meždej, Juraj Sklenka. Derby má tak od začiatku vysokú úroveň. Chcem sa tiež poďakovať ľuďom, ktorí robia okolo pretekov. Organizačne to zvládam, no pri budovaní a úprave pomáhajú kamaráti a ľudia, ktorí ma za viac ako desať rokov neopustili. Patrí im za to vďaka, podobne ako manželke, deťom či svokre, ktorí mi trpia to, čo som si zaumienil. Chcel som niečo dosiahnuť, a keď sme prekročili tú magickú desiatku, viem, že to pôjde ďalej.
Vidím to najmä na synovi Maťovi. Kone mu pomohli aj v tom, že je psychicky vyrovnaný s handicapom. Dosahuje výborné výsledky v škole, idú mu cudzie jazyky. Dúfam, že deti budú pokračovať v tom, v čo som začal,“ dodal hlavný organizátor a riaditeľ pretekov Rastislav Staňo, ktorý sa teší na ďalší ročník.