Článok pokračuje pod video reklamou
epší ako Paľo, chcel som byť ozajstný jazdec a vyhrávať preteky,“ spomína si o chvíľu mladý muž, Peter Chovančík.
Babetta
Na čo iné by sa mal posadiť malý chalan, ktorý vyrastá v motocyklami požehnanom regióne? „Bol to môj prvý motocykel, na ktorý som si mohol nielen sadnúť, ale sa aj povoziť. Kedy? Vtedy, kedy bola voľná,“ tvrdí Peter. Po babette prišiel na rad pionier a keď mal jedenásť, dostal sa k prvej „ozajstnej“ motorke, ktorou bol simson. Prišli ďalšie, aprilia a opäť simson.
„Babka a hlavne mama mali strach, aby sa mi niečo nestalo. Žiadny motorkár sa pádom nevyhne, čo sa stalo aj mne. Veru, bolelo, bolelo. Najmä obrazené rebrá,“ hovorí Peter.
Veľké podujatia
V okolí Stupného sa vždy darilo pripraviť podmienky na označenie častí trate, ktoré boli súčasťou svetových pretekov. Či to bola viackrát Šesťdňová alebo majstrovstvá sveta. Vhodný terén prilákal aj Petra, a tak bolo rozhodnuté, že ďalší fanúšik motorizmu bude jazdiť enduro alebo country cross. „Motocross sa mi síce páči, no je to pre mňa príliš tvrdé. Poznám terén dookola, a tak bolo rozhodnutie jasné. V tejto sezóne som sa prihlásil medzi „hobbíkov“, do kubatúry 250. Stodvadsaťpäťky sa mi zadli málo, dvestopäťdesiatky veľa. Takže dvestovka je akurát,“ húta Peter. Ako dieťa zažil veľké podujatia v okolí, ktoré mu učarili. „Ak by bolo niečo podobné v blízkom okolí o niekoľko rokov, nebránil by som sa vyskúšať zajazdiť si,“ konštatuje benjamínok tohtoročného enduráckeho seriálu.
Prvé preteky
Prípravou na začiatok sezóny v Borskom Mikuláši bol tréning pri Váhu v Plevníku-Drienovom. „Neponechal som nič na náhodu. Behával som, chodil som na plaváreň, jazdil som. Aj tak ma preteky zaskočili trošku po technickej stránke. Boleli ma ruky, mal som pľuzgiere. Trať bola samý piesok, no došiel som. Otec bol so siedmym a ôsmym miestom spokojný a pochválil ma. Môžem povedať, že po šiestich pretekoch som sa oťukal. Poznám viacerých jazdcov, a niekedy tuším, čo mi vyvedú. Nedokážu ma tak zaskočiť a prekvapiť, ako tomu bolo na začiatku. Samozrejme, ešte som len na začiatku, takže o taktike hovoriť veľa nemôžem. Nahnevať sa môžem počas pretekov zatiaľ najmä na seba. Ak spadnem, dojde benzín alebo sa niečo pokazí, ako naposledy a my s mechanikom Martinom Jánošíkom na to neprídeme,“ dodáva Peter. Potom je podľa vlastných slov nervózny. To je aj vtedy, ak zistí, že jazdci si vedome skracujú trať.
Malacký piesok,
Medzevský bronz
Peter sa počas sezóny postupne zlepšuje. Aj keď to nejde vždy podľa predstáv, nie vždy pribudnú potrebné body. „Chcel by som skončiť do štvrtej priečky,“ hovorí zatiaľ siedmy muž priebežného poradia. Naráža na piesok v Malackách či na ďalšie preteky. Tie posledné mu však vyšli zatiaľ najlepšie. Ako hovoria ľudia zo zákulisia tohto športu, mladík zo Stupného sa zlepšuje. Vo Vyšnom Medzeve skončil po oba dni tretí, čo je doposiaľ jeho najväčší úspech. Celková druhá priečka posúva Petra dopredu, medzi špičku.
Dôvera
Najviac času zatiaľ venuje škole. Z Petra bude mäsiar. „Učím sa na dvojky, trojky. Školu nezanedbávam. Keď mám čas, chodievam behávať, svoje hodiny má „vyhradené“ aj bicykel. Či je čas aj na dievčatá? Niekedy (usmieva sa). Na preteky väčšinou odchádzame s otcom už v piatok. Všetko musím mať pripravené. Naši ma nekontrolujú, dôverujú mi, čo je pre mňa veľmi dôležité a teší ma to.
Ako dopadne?
„Ak mám byť úprimný, verím si. Dúfam, že do štvorky tento rok skončím. Ak sa mi budú vyhýbať zranenia a motorka bude „šľapať“, malo by to tak byť. Prví traja idú z hobbíkov „hore“. Ja by som chcel ešte aspoň sezónu zostať a učiť sa, postupne nachádzať viac istoty, jazdeckého kumštu. Na vyššie kategórie a kubatúry mám ešte príliš veľa času, veď som len začal. Dúfam, že sa mi predsavzatia splnia. Som ich dlžný sebe i otcovi,“ dodal Peter.
Na ďalšie preteky
Po vypadnutí Viesky - Bezdedova, kde sa jazdieva podľa jazdcov pravidelne najťažšie, ale aj najlepšie enduro v sezóne, z kalendára podujatí, sa bude jazdiť 4. - 5. augusta blízko Banskej Štiavnice, v Ladzanoch. Neznámy terén i trať môže opäť zamiešať poradím. „Teším sa, otec mi hovoril, že preteky predsa len budú. Viem aj kde, aj keď je to pre mňa veľká neznáma. Myslím si, že dobre zajazdiť sa dá na každej trati, aj keď ju pretekár dobre nepozná. Treba mať len natrénované a nebáť sa. Či môžem prekvapiť? Určite!“ tvrdí Peter.
Ostatní jazdci už o ňom už vedia. Ten, kto sa postaví dvakrát po sebe na „bedňu“, nemá iba šťastie. Aj o ňom je síce šport, no zdá sa, že Peter ide ruku-v ruka s letom. Je ako ovocie, ktoré postupne dozrieva. Presvedčiť môže o tom seba, súperov i odborníkov.
Ďalšími pretekmi, ktoré budú mať nálepku TOP a budú na území Slovenska, budú majstrovstvá sveta. Uskutočnia sa opäť v septembri v Krompachoch. Peter nechce predbiehať, no tvrdí, že sa na ne chce zatiaľ iba pozrieť.
