Dvestopäťdesiat hektárov pasienkov v okolí obce využíva okrem pasenia aj na dorábanie krmiva na zimné mesiace. Takmer 350 ovečiek z obrovského stáda je dojných a zjari, keď bola šťavnatá tráva, dávali až 130 litrov mlieka. Dnes, keď slnko sčasti urobilo dielo skazy, je už mlieka o takmer polovicu menej.
V čase našej návštevy boli ovečky v rukách „kaderníkov“. „Ovce treba strihať dvakrát do roka – v zime pred bahnením a v lete pred pripúšťaním. Najímam si na to šikovných mládencov zo Žiliny, ktorí sa strihaniu oviec venujú profesionálne. Traja dokážu celé 530-kusové stádo ostrihať za jeden deň,“ hovorí E. Janíček a dodáva: „Bohužiaľ, už i samotné strihanie oviec je stratovou záležitosťou. Ostrihanie ovce ma stojí okolo tridsať korún a pri cene 12 Sk/kg vlny a dvoch kilogramoch vlny z jednej ovce nie je ťažké vyrátať si, že strihanie nie je ziskové. Navyše, s vlnou sú všeobecne problémy. Nejde na odbyt, a tak sa snažíme vymieňať ju za soľ, prípadne aj predať pod cenu. A vlna z plemena cigája nie je taká kvalitná, ako povedzme z merina. Napokon, cigája je mliekové plemeno, a tak sa venujem v prvom rade produkcii mlieka a tradičným slovenským ovčiarskym výrobkom.“
Slová Eduarda Janíčka podfarbovalo ľubozvučné bľačanie oviec, ktoré sa pod strojčekmi a šikovnými rukami strihačov menili z huňatých klbiek na elegantné fešandy, pripravené na pripúšťanie.
