Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

S robotmi - futbalistami sa dostali až do Ameriky

Traja chlapci z Domaniže - Lukáš Blažek, Juraj Miškech a Ján Paholík, ktorým učarovala robotika, prežili v júli vďaka svojej záľube krásne dva týždne plné zážitkov v Spojených štátoch amerických, v Atlante.

Traja chlapci z Domaniže - Lukáš Blažek, Juraj Miškech a Ján Paholík, ktorým učarovala robotika, prežili v júli vďaka svojej záľube krásne dva týždne plné zážitkov v Spojených štátoch amerických, v Atlante. Zúčastnili sa medzinárodnej súťaže v stavbe a programovaní robotov pre stredné a základné školy, RoboCup 2007. Zásluhu na tom, že chlapci sa v rámci Slovenska stali vicemajstrami, vďaka čomu mohli do USA vycestovať, má samozrejme aj vedúci krúžku Lukáš Boško, študent druhého ročníka Gymnázia v Považskej Bystrici. On sa ako finalista viacerých majstrovstiev Slovenska zúčastnil majstrovstiev sveta v Portugalsku, Japonsku, Nemecku. Teraz dopomohol trom piatakom k tomu, aby sa mohli zúčastniť súťaže a vyraziť na chvíľu do sveta. Krúžok viedol v Základnej škole v Domaniži.
Slováci z Domaniže hrali v Amerike dobre
Chlapci súťažili v Atlante v kategórii robotický futbal. Hrali ho s dvoma futbalistami - robotmi, ktorých si sami zostrojili i naprogramovali, a infračervenou loptou. Tú vyhrali na majstrovstvách Slovenska. Ich roboty vybavené senzormi, pomocou ktorých dokážu určiť alebo predpokladať polohu lopty, bojovali statočne. Cieľom bolo nastrieľať čo najviac gólov do súperovej bránky, ktorý mal tiež dvoch robotov. Slovenskí robotickí hráči nastrieľali toľko gólov, že chlapcom sa podarilo vybojovať medzi 29 súťažiacimi z celého sveta 12. miesto. Ako pri normálnom futbale, aj pri tomto každý zápas pískal rozhodca, ktorý dbal na pravidlá, plynulosť a férovosť hry.
Chceli sme sa od mladých konštruktérov, a vlastne aj programátorov, dozvedieť niečo bližšie a tak trochu ich aj vyskúšať. Zvrhlo sa to nakoniec na odbornú debatu, v ktorej sme ako amatéri vyzerali my. „Toto je náš futbalista, útočník,“ ukázali nám valcovitú platňu vysokú približne sedem centimetrov poskladanú z kovových plechov a lega. Vpredu mala výrez v tvare polmesiaca. „Reaguje na loptu, ktorá vydáva infračervené svetlo. Futbalista sa ju snaží nájsť pomocou predného a bočného senzora. Museli sme ho naprogramovať tak, že ak lopta vyžaruje svetelnosť, dajme tomu nad šesťdesiat, futbalista musí ísť dopredu. Najprv len loptu hľadá, otáča sa, a keď ju zazrie, ide za ňou,“ vysvetlil nám nakoniec všetko úplne po lopate Janko Paholík. „No a snaží sa dať gól súperovi,“ dodal rýchlo Lukáš Blažek. Okrem tohto hráča mali chlapci postaveného aj brankára, ktorý sa však pohyboval z boka na bok. „Brankár má osem senzorov, okrem tých, čo majú hráči aj otáčkové. Tými meria otáčky, aby sa vedel vrátiť naspäť na miesto, odkiaľ sa pohol,“ vysvetľoval nám ďalej Janko. Do ďalších rozhovorov sme sa nepúšťali, zdali sa nám príliš zložité. „Robot má aj kompas, pomocou ktorého vyhodnocuje, kde sa na ihrisku nachádza,“ dodali predsa len ešte na záver chlapci a povedali, že programovanie takejto hračky je hlavne o tom, aké má človek logické a matematické myslenie.
Robotickí futbalisti hrali
akoby boli živí
„Na súťaži mali ostatní celkom iných robotov ako my. Lego už takmer nikto nepoužíva. Mali to z plechov, káblikov, používali špeciálne mikročipy. Perfektné boli napríklad japonské roboty. Niektoré vyzerali ako ľudia, chodili, vstávali, kopali jedenástky. Tak to už bolo naozaj výborne urobené. Vyzerali ako malí ľudia,“ porozprávali nám s nadšením chlapci niečo aj o hračkách iných hráčov, stredoškolákov a dospelých. „Mne sa páčili roboty, ktoré merali takmer meter a to, čo hrali, vyzeralo ako naozajstný futbal. Sranda bola, že mali všetko naprogramované na oranžovú farbu a my sme ich svojou prítomnosťou trochu mýlili, lebo sme mali oranžové tričká. Tak nás stále odháňali od plochy, kde sa hralo,“ prezradil nám s potmehúdskym úsmevom na tvári Lukáš Blažek. Potom ešte dodal, že Slovákov označili na súťaži za najväčších krikľúňov, avšak v dobrom slova zmysle, najvášnivejšie totiž povzbudzovali. Keď bol krik, každý vraj vedel, že hrajú Slováci. „Aj my sme mali takú zaujímavosť, náš robot mal kopáč, ale dali nám ho preč. Nepáčil sa im náš brankár, nevieme však prečo. Pripomienky mali už na prvom zápase,“ posťažovali sa nám na súťažné podmienky chlapci. Oni sú presvedčení, že až na menšie chybičky bol ich robot-brankár v pohode.
Problémy s jazykom a zážitky
z vesmírnej lode
„So všetkými sa na súťaži dohadoval väčšinou náš vedúci krúžku Lukáš Boško, učiteľ Dušan Paholík, ale hlavne ujo Julo Pažitný,“ prezradil nám Juraj Miškech, ako prekonali chlapci jazykovú bariéru. Lukáš a Juraj sa totiž učia anglicky len prvý rok a Janko chodí na nemčinu. „Občas sme sa pýtali na také základné veci aj sami, napríklad na vecko. Zo začiatku sme boli nervózni, keď sme museli hovoriť po anglicky, potom sme si už zvykli, a keď nás veľmi otravovali, povedali sme jednoducho I don´t speak English. Inak, malo to aj svoje výhody, že nám ľudia nerozumeli. Mohli sme aj niečo trepnúť a nehrozilo, že bude zle,“ priznávajú sa chalani.
Z výletov, ktoré chlapci absolvovali, si hneď spomenuli na návštevu Kennedy Space Centra. „Najlepší bol raketoplán. Boli sme v takej kabíne, kde nám nasimulovali štart vesmírnej lode. Nebolo to síce také silné ako naozaj, ale bol to super zážitok. Juraj síce na začiatku vyťahoval vrecká, keby nám bolo zle, ale, chvalabohu, sme ich nepotrebovali. Zle nám nebolo. Najprv to začalo poriadne hučať, natriasalo nás, všetko padalo, potom nás začali otáčať. Vtedy nám už nebolo veru všetko jedno. Kozmonauti to veru nemajú ľahké,“ povedal nám Lukáš Blažek. Juraj a Lukáš sa nakoniec zhodli, že oni už by do rakety ísť nemohli, lebo majú veľa plombovaných zubov a v centre ich upozornili, že kozmonauti nemôžu mať také zuby, lebo pri štarte by im vypadli. Jediným nádejným adeptom na ďalšieho slovenského kozmonauta tak bol len Janko, ktorý nemá vyvŕtaný ani jediný zub.
Kúpanie v Atlantiku
Veľký zážitok mali chlapci aj z kúpania v Atlantickom oceáne. „Strašne slané to bolo. Nemohol som si na to zvyknúť, a tak som sa tešil,“ zaspomínal si Lukáš, ktorý sa kúpal v mori prvýkrát. „To je sranda, že nikdy pri mori nebol a nakoniec sa prvýkrát kúpal hneď v oceáne,“ dodal jeho kamarát Juraj. „Voda v Atlantiku je iná. V porovnaní s Jadranom veľmi tmavá. Navrchu hnedá a pod vodou zelená,“ porovnal oceán s morom Juraj, ktorý chodieva s rodičmi k Jadranu.
V cudzom prostredí boli chlapci predsa len podľa ich vlastných slov akýsi zmätení. „Mali sme zopár problémov. Na začiatku jeden z nás zabudol na sedadle v letiskovej hale v Prahe pas aj letenku, potom v Atlante sme sa vyvreli v hoteli, kde sme bývali a hrozilo nám, že budeme musieť zaplatiť pokutu 50 dolárov za odomknutie. Pchá, viete, koľko je to veľa peňazí? Našťastie nám to ten ujo vrátnik odpustil. Aj sa na tom smial,“ prezradil nám Jurko.
Prechod rozličnými pásmami, pobyt v cudzom prostredí, mnoho zážitkov, aj to malo na chlapcov silný vplyv. Ako nám chlapci prezradili, Juraja to hneď druhý deň tak unavilo, že sa zavrel v hotelovej izbe a zaspal tak tvrdo, že ho nezobudil ani buchot či vyhrážky učiteľa. „Mysleli sme si, že si robí srandu, potom, že sa mu niečo stalo. Keď sme otvorili dvere, strašne chrápal a spal ako zabitý. Zaspal za minútu, nechápali sme,“ požaloval nám Lukáš. „Zažili sme v Amerike aj menšie nepokoje. Vo štvrti, kde sme bývali, ukradol nejaký gang dačo v obchode. Zbiehali sa tam policajti, a tí ľudia niečo škaredé vykrikovali,“ prezradil nám Juraj. „Bolo to akési naopak, čo sa týka báb a chalanov. Baby mali krátke vlasy a chalani či chlapi väčšinou dlhé,“ zhodnotil stručne obyvateľstvo Lukáš.
Olympijský bazén, žraloky a niekoľko litrov koly
Veľa nám chlapci porozprávali aj o pobyte na univerzite Georgia Tech, kde boli istý čas ubytovaní. „To bola poriadna škola, vlastne také malé mestečko s plavárňami a bazénmi na olympijské plávanie, štadiónom, knižnicami, parkami a desiatkami budov... A plavčíci na plavárni boli strašne zodpovední. Sú viacerí, sledujú každý váš pohyb, striedajú sa na stanovištiach, a ani na chvíľu si neoddýchnu. Pritom nikdy nekričia, nehnevajú sa,“ pochválil plavčíkov Lukáš a dodal, že na plavárni nemuseli ani platiť, lebo vrátničke bol pán učiteľ veľmi sympatický. „Vraveli, že máme rekord. Nikto tam nebýva nikdy tak dlho ako my. Bláznili sme sa tam od pol jedenástej doobeda až do večera,“ pochválili sa chlapci. Z olympyjského parku si najradšej spomínajú na fontánu s kruhmi, z ktorých striekala voda rovno na zem. V horúčavách sa tam chodili chlapci schladiť. „Kúpalo sa tu vždy kopu malých černoškov a medzi nim traja Slováci,“ so smiechom poznamenáva učiteľ Paholík, ktorý bol s chlapcami ako dozor. Chlapci majú nádherné spomienky aj z oceanária, kde sa mohli dotknúť živých žralokov a rají. Telo majú vraj mäkké ako huby, na šmykľavkách v tomto objekte sa bláznili niekoľko hodín. Počas oslavy Dňa nezávislosti, kedy oslavovala výročie aj firmy Coca-cola, zas prekonávali chlapci rekordy v pití tohto tmavohnedého nápoja, ktorý Ameriku preslávil.. „Toľko koly zdarma,“ pohladkal si brucho Lukáš. Z ostatných výletov si spomenuli ešte na návštevu budovy mestského úradu, ktorý vyzerá podľa nich celkom inak ako náš. Aj keď boli ľudia v Amerike v pohode, na život tam by si chlapci zvykali vraj ťažko. Najhoršie boli podľa nich neznesiteľné horúčavy, počas ktorých sa často nemohli ani nadýchnuť. Na zážitky z dvoch týždňov však budú dlho spomínať. Akiste by sa radi kvôli súťaži zas dostali do iného kúta našej zemegule.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  2. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  3. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  6. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  7. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  8. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dalo deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 780
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 13 801
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 758
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 675
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 267
  6. Aká je chémia vôní 9 177
  7. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 632
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 613
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 056
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 7 817
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

História Streženíc siaha do čias Keltov

I keď prvá písomná zmienka o obci Streženice pochádza zo začiatku 15. storočia, archeologické nálezy dokazujú, že osídlenie tam bolo už v keltských časoch.

Polmiliónový dlh na daniach. Skoro som okoktavel, spomína niekdajší talent Michal Jonáš

Mal 16 rokov, keď nastúpil v druhej lige za Senicu. Čoho sa chytil, to premenil na zlato. Prvý štart za Senicu, Dubnicu i v seniorskej reprezentácií okorenil gólom. V Liberci dlhým autom vyzval ku gólovému zakončeniu Nezmara.

Michal Jonáš (vpravo) pri premiére v najvyššej slovneskej futbalovej súťaži v drese Dubnice nad Váhom.

Rekonštrukcia Orlovského mosta finišuje, tvoria sa kolóny

Dopravní policajti z Považskej Bystrice upozorňujú motoristov, že v súvislosti s dokončovacími prácami na rekonštrukcii Orlovského mosta sa z dôvodu odovzdávania stavby vytvárajú

Ilustračné foto.

Polícia apeluje na chodcov a cyklistov, aby nosili reflexné prvky

Neosvetlený cyklista i chodec na ceste bez reflexných prvkov je v tomto období veľkým rizikom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

Aktualizované o vyjadrenie Park Snow Donovaly a predsedu NR SR

Na Donovaloch otvorili lyžiarsku sezónu. Nie je jasné, ako dlho potrvá

Minister Doležal konštatoval, že minimálne do pondelka (7. 12.) môžu byť otvorené všetky lyžiarske strediská. Na pandemickej komisii očakáva vecnú a konštruktívnu diskusiu o osude tohtoročnej lyžiarskej sezóny.

AKTUÁLNE: V Čadci našli ďalších utečencov

Ich strastiplná cesta sa skončila na Kysuciach.

Už ste čítali?