„Hnevá ma, keď ma niektorá kapela ohovorí, no o rok si chce na našom festivale opäť zahrať, akoby sa nič nestalo,“ hovorí Edo Štencl
Odmalička mu učarila hudba. Rodák zo Žiaru nad Hronom sa jej upísal od deviatich rokov, kedy začal pôsobiť vo svojej kapele. Dnes má tridsať a vystriedal ich niekoľko. Nie je známy z televíznych obrazoviek či hudobného éteru, no spieva aj tak ďalej. Peniaze a sláva nie sú preňho všetko, aj keď priznáva, že by konečne rád na hudbe zbohatol. Kedy to bude, nevie ani on sám. Isté je však to, že pripravuje ďalší hudobný festival, a ako vždy, pre všetkých.
Sťahovanie každodenné
„Narodil som sa síce v Žiari, no potom sme sa presťahovali do Dubnice nad Váhom, nasledovali Tatry, Bolešov, Dubnica a opäť Bolešov. Nebolo to tým, že nás nikto nemal rád, skôr naopak. Preto, že mamu ako učiteľku zavialo na voľné miesto vždy inam,“ začína naše rozprávanie nielen o hudbe Edo Štencl. Na Bolešov, alebo ako hovorí on, Bosoráky, nedá dopustiť. Stali sa súčasťou jeho života i súčasťou rôznych hudobných festivalov či chvíľ spojených s hudbou.
Ako na to?
„K organizovaniu festivalov som si „pričuchol“ náhodou. V roku 2003 som pracoval v Novej Dubnici. Dá sa povedať, že ako zvukár, keďže som ozvučoval napríklad mestské zastupiteľstvá, občas vystúpenie nejakého súboru. Po zmene vedenia mesta sa začalo hovoriť o podujatí pre mladých ľudí, a tak prišiel na svet Novafest. Z pôvodného festivalu amatérskych kapiel sa stal koncert kapiel, ako sú Gladiátor, Horkýže Slíže, Polemic či Desmod. Vedenie mesta bolo myšlienke naklonené, a keďže sa „ukázali“ aj diváci a ohlasy boli vynikajúce, uskutočnil sa koncert ešte raz. Festival sa stal súčasťou Novej Dubnice, no dvakrát za rok pripraviť takúto akciu by bolo neúnosné najmä pre pokladnicu mesta. Možno aj preto dostal prednosť blue grassový večer,“ tvrdí Edo.
Hor sa do sveta!
Úspech festu ho posilnil natoľko, že sa rozhodol vybrať za skúsenosťami do sveta. Nebolo treba ísť za hranice, roboty v branži bolo dosť aj v krásavici na Dunaji. „Vybral som sa do Bratislavy s mylnou predstavou, že práve tam ma veľmi potrebujú. Lenže som dlho nevydržal. Pracoval som vo firmách, ktoré ozvučovali koncerty alebo sa venovali rôznym hudobným projektom. Bol som zvukár, technik aj nosič. Odvtedy ma vlastne bolievajú kríže. Najmä vtedy, ak treba niečo nosiť,“ tvrdí Edo. „Ale čo chcete po meste, kde behajú po ceste vlaky (električky) a finančne nie ste zabezpečený ani vo vychýrených firmách?“ dodáva so smiechom mladý muž. Z Bratislavy vytriezvel a vrátil sa domov.
Vlastná aparatúra a prezident
Myšlienka osamostatniť sa bola príliš silná. „Zobral som si úver a kúpil aparatúru, bohužiaľ, zastaralú. Modernizujem ju dodnes. Mám ju rád ja, moja priateľka tiež, ale mame asi lezie na nervy. Čudujete sa? Zapratal som s ňou celý dom!“
Keď sa prisťahovali Štenclovci do Bolešova, mali údajne vzácnu návštevu. „Mama mi raz povedala, že bol u nás starosta s prezidentom! Až potom vysvitlo, že ide o prezidenta futbalového klubu. Chceli odo mňa, aby som sponzorsky ozvučil turnaj. Stalo sa, a ja som ako protihodnotu za túto službu dostal k dispozícii futbalový areál. Hneď som vedel, že na ňom usporiadam festival. Tak vznikol Bosorák, festival amatérskych kapiel,“ spomína hudobník.
Inou kávou je jeho účinkovanie v skupine Dríst. „Dostal som sa do nej náhodou. Keď som sedel na priedomí, počul som hrať v škole kapelu na rozlúčkovom večierku deviatakov. Bolo to hrozné, ale atmosféra bola minimálne taká, ako na koncerte vo Wembley. Odvtedy prešlo mnoho a ja si občas spomeniem aj na účinkovanie v niekoľkých skupinách - Experimentoch. Aj Drístov bolo niekoľko, no až tento je asi to, čo som hľadal.“
Bosorák a ostatné
„Neviem, čím to je, ale asi tým, že je Bolešov na druhej strane Váhu. Keď sa pripraví fest napríklad v Novej Dubnici, vyjde na niekoľko desiatok tisíc korún. My pripravíme Bosorák, kde nehrá toľko známych kapiel a je určený najmä amatérskym kapelám. Príde toľko ľudí ako v Novej, no my ho musíme pripraviť takpovediac z ničoho, iba z našich prostriedkov. Tak tomu bolo doteraz.“ Po Bosoráku prišiel Notozraz, ktorý mal v tomto roku premiéru. „Ľudia prišli v menšom počte, ale prišli. Zasadili sme semienko, ktoré porastie. Prvý krok máme za sebou. Ten býva najťažší. Porovnal by som to so súťažou MY kapela ´07. Myslím si, že účel, ktorý súťaž mala, určite splnila. Propagácia desiatky kapiel v médiách bola úžasná. Kedy sa obyčajná kapela dostane do novín? Naša kapela si chcela zahrať, všetko ostatné bolo naviac. Sme známejší, populárnejší. To isté platí napríklad o ilavskej kapelke Picture of The Day, ktorá hrala aj u nás. Chlapcov ste vytiahli zo skúšobne v pivnici. Začali hrávať na rôznych akciách, a hoci to hudobne podľa mňa nie je ešte úplne ono (spev je výborný), kapela postupuje. Výhodou je i fakt, že dostáva priestor na podujatiach v Ilave, za čo by sa mala poďakovať mestu. Toto je cesta, keď platí, že jeden koncert je lepší ako desať skúšok!“
Hovoríme o celebritách na koncertoch. Zdá sa, že neobídu ani Bolešov. „Chystáme Fedorfest, ktorý bude na počesť Fedora Šrobára. Je to živel, stačí, ak si pozriete odkazy s jeho menom na internete,“ ozrejmuje nový festival jeho zakladateľ.
Východ je východ
„Radi chodievame na východ, kde sa presadzujeme čoraz viac. Rozdiel je možno v mentalite. Východ chodí v poslednom čase aj k nám. Koncerty „tam“ sú oveľa živšie, ale aj naši kolegovia boli prekvapení, keď sa na ich muziku zabavili ľudia z rôznych koncov Slovenska.“
Reč je o kapele Heľenine oči. Návštevníci boli prekvapení, kde sa vzala takáto kapelka, ktorá schová mnohých profíkov.
Závisť
Keď sa hovorí o festivaloch, v hre bývajú najmä kapely a peniaze. „Je to tak. Rád by som na muzike raz zbohatol, lenže... Všetko robíme na úkor koruniek, ktoré nemáme. Ak sa náhodou nejaká zarobí, už sa trúsia reči. Naposledy sa nám zadarilo, lenže ani tých pár korún nestačilo na vyfaktúrovanie opravy auta, ktoré nás nechalo po koncerte na východe v štichu. Ešte som si musel požičať!“ Je niečo, čo Eda v poslednom čase potešilo? „Áno. Darí sa nám s Drístom presadiť a máme dosť koncertov. Potešila ma aj návšteva „stratenej“ sesternice, ktorú ste mi našli vy. Naopak, hnevá ma, ak ma začnú ohovárať kapely, ktoré „vešajú“ na net rôzne informácie, ako bolo zle, čo bolo na... O rok však prídu zas a chcú si zahrať. Berie mi to príliš veľa energie a ja sa pýtam sám seba, či to, čo robím, má význam. Má! Ja osobne považujem Bosorák za najväčší festival amatérskych kapiel na Slovensku. Kapely si zahrajú, prídu ich pozrieť kamaráti, spolužiaci, atmosféra je potom rodinná, kamarátska,“ dodáva Edo.
Autor: mk
