Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Chcel mať svoj vlastný obraz o svete

Keď odišiel rok pred prevratom v Československu do zahraničia, netušil, že sa vráti takmer po dvadsiatich rokoch domov, do Dolného Moštenca. Nikdy, hoci ho život postavil pred mnoho skúšok, sa nevzdal. „Ideme od začiatku,“ povedal si vždy a snažil sa post

aviť na nohy, akoby život preňho iba začínal. Žil ako utečenec a s utečencami aj pracoval. Keď bolo najlepšie, vymenil chladný sever za teplé Španielsko, no napokon sa vrátil, aby povedal: „Ideme od začiatku!“
Na sever
Róbert Briestenský má 46 rokov, a dá sa povedať, že vyskúšal život v jeho rôznych podobách. „Nikto mi neodpovedal na otázky, nemal som dostatok informácií. Môj dedo zažil „stret“ s režimom, ktorý mu všetko zobral. U neho som začal počúvať Slobodnú Európu a správy, o ktorých naše médiá mlčali. Vyťahovali biedu a umierajúcich na chodníkoch na západe. Ako on, aj ja som chcel mať svoj vlastný obraz o svete. Nechcel som žiť iba so svojimi problémami, robiť, nič si nedopriať, ísť večer spať a predtým sa opiť, aby som na všetko zabudol,“ vyznáva sa Robo.
Mal 28 rokov dve deti a ženu. Snažil sa robotu zabezpečiť, a tak okrem práce v pridruženej výrobe vykladal vagóny. Rodina chcela bývať a žiť, lenže manželka sa pohádala s jeho matkou po dvoch mesiacoch bývania u rodičov. Nasledoval podnájom a svokrova ponuka na prerábku podkrovia. Stalo sa, lenže, ako sa hovorí, za všetkým hľadaj ženu, v tomto prípade svokru. „Nefungovalo to, a tak sme sa rozišli. Keďže mi v roku 1975 emigrovala teta, nikdy som sa „von“ nedostal. Až raz, keď som využil ponuku cestovnej kancelárie. Šlo sa cez Nemecko do Škandinávie. V dokladoch som nenapísal o tete nič, a tak som vycestoval. Sprievodca nám dával peniaze až v štáte, v ktorom sme boli. Keďže sme chceli využiť Tax Free na lodi, chceli sme švédské koruny tam, no nechcel nám ich dať. Viedol som malú vzburu, ktorá nám k nim dopomohla. Z Treleborgu sme šli do Malmö, kde sme sa ubytovali. Požiadal som sprievodcu o doklady, pretože som vedel, že tu moja cesta s výpravou končí. Nechcel mi ich dať, no napokon skončil bez mojich i Moraváka Pavla, ktorý sa rozhodol zostať tiež.“
Prekvapení policajti
Mali iba po stopäťdesiat švédskych korún a potrebovali sa dostať k tete do Štokholmu. Videli ako si pýtajú lístky Švédi, a tak predsa len odcestovali. „Zostalo nám pár drobných, za ktoré by sme možno nekúpili ani lízatko. Čo ďalej? Variantov bolo veľa, no napokon sme urobili možno pre niekoho niečo neočakávané. Nastúpili sme policajtom do auta. Na zadné sedadlá s kuframi v ruke. Reč sme nevedeli, akurát sme hovorili: „Azyl, azyl!“ Nechápali, no keď sme trvali na svojom, zaviezli nás na prisťahovalecký úrad. Pýtate sa, prečo som nevolal tete? Ale áno, volal, lenže ona bola v tom čase na dovolenke na Slovensku.
Ubytovali ich v hoteli, kde mali základné potraviny a všetko potrebné na prežitie. Za tri dni zavolali dvojicu na pohovor. „Dievča, ktoré prekladalo, nám povedalo, že sme na zástupcu šéfa nezapôsobili, a že nás pošlú asi s Poliakmi späť. Nechcel som sa vrátiť. Našťastie si nás chcel vypočuť šéf. Vypočul si ma pozorne. Dozvedel som sa, že môžem dostať politický azyl, čo ma potešilo. Ubytovali nás pri Bielom jazere, kde sem mali počkať na „zaradenie do spoločnosti. Tá sa vedela o nových občanov postarať. Mali množstvo výhod a podpôr, dalo sa z nich žiť. Odmietol som.“
Teta alebo Jitka
Nechcel sa nechať viesť ako malé dieťa, a preto odišiel do Štokholmu za tetou. Chcel sa osamostatniť, najmä potom, ako sa zoznámil s dievčinou z Plzne. Jitka sa stala neskôr jeho manželkou. „Chcel som, aby prišla za mnou, no teta nesúhlasila. Bratanec mi požičal byt a ja som si po skončení jazykovej školy našiel cez inzerát prvú prácu. Som vyučený strojár, no chýbali mi doklady. Ukázali mi prevádzku, nástupný plat bol 10 - tisíc. Všetko bolo o dôvere,“ hovorí Róbert. Začal ako frézar a postupne si získal dôveru tým, že obsluhoval viac strojov. Firma vyrábala linky na odmasťovanie strojárských produktov. Aj tu sa dokázal presadiť. Správnym postupom a technológiou dokázali vyrobiť linku za polovičný čas, tri mesiace. Chcel po prevrate priviesť ďalších Slovákov, no úrady to nedovolili. Po finančných problémoch v štáte v 90. rokoch a špekuláciach napríklad s bytmi, šla fabrika, ktorej odmietli úver, do konkurzu.
Ďalší začiatok
„Dostal som ponuku robiť pre utečencov z bývalej Juhoslávie. Mojou prvou úlohou bolo ubytovať ich. Šesť hotelov bolo plných strachu, hrôzy i nádeje. Množstvo problémov, dobrých i otrasných zážitkov, dvojročná etapa môjho života. Prisťahovalecká spoločnosť musela otvárať nové centrá, kde okrem občanov bývalej Juhoslávie žili Somálci, utečenci z Južnej Ameriky a podobne.
Práve Somálci mi pripravili nemilé prekvapenie, konkrétne jedna dievčina z ich komunity. Mali doviezť ďalších prisťahovalcov, a tak som ju chcel presťahovať k ďalšiemu dievčaťu, aby dostali ich krajania celú izbu. Odmietla to, naviac ma na chodbe napadla nožom. Na svoju obranu pred políciou uviedla, že som ju znásilnil. V môj prospech hovorilo aj svedectvo jedného z Juhoslovanov, ktorý vtedy so mnou menil zámok na jej bývalej izbe. Keďže bol však taktiež „cudzinec“, nebrali jeho svedectvo do úvahy. Napriek tomu, že slečna mala najdrahšieho advokáta, hoci neviem, ako si ho mohla dovoliť, zamotala sa do svojich klamstiev a prehrala. Deportovali ju za krivé svedectvo,“ spomína Robo.
Hotely sa postupne zavierali. Dostal ponuku ísť pracovať do centrály, lenže veľká vzdialenosť hovorila proti nej.
Opäť odznova
Švédsky sociálny systém je jedným z najlepších a údajne aj najspravodlivejších. Aspoň podľa Roba. Ten sa s Jitkou oženil, no svadba bola bez rodičov. Rôzne dôvody im zabránili prísť. Všetko si údajne vynahradili na posedení o niekoľko rokov neskôr, v Dolnom Moštenci.
„Zamestnal som sa vo firme, ktorá vyrábala pružiny. Vždy som sa zaujímal nielen o to, na čom robím ja, ale aj o iné stroje. Tak tomu bolo aj teraz. V práci som mal dvoch šéfov. Jeden bol vo výrobe, druhý mal na starosti doklady. Musel som presvedčiť oboch, že robiť viem, na čom záležala výška môjho platu. Opäť sme začínali znovu, pretože som vystriedal zamestnanie. Manželka pracovala v obchode s konfekciou a látkami, takže rodinný rozpočet pozostával z dvoch platov,“ odvíja niť príbehu Robo. Tu by sme mohli napísať: „A žili spokojne, pokiaľ nepomreli.“ Nie, nemôžeme.
Zo severu za teplom
Život v pohodlí a bez stresov akoby im nevyhovoval. Jitkin strýko mal v Španielsku bar. Jeho ponuku podnikať v ňom brali ako výzvu. Po Vianociach roku 1996 odlietajú preskúmať situáciu. „Sú signály pre človeka, ktoré ťa niekam vedú. Šli sme tam, aby sme začínali od začiatku po neviem koľký raz,“ opisuje cestu do Španielska Róbert.
Leteli na Lamangu, na poloostrov, dlhý asi dvadsaťdva kilometrov. Na ňom žije mimo sezóny asi päťtisíc ľudí, počas nej sa stáva preplneným ako New York. Vtedy tam žije takmer pol milióna ľudí. V kanáli, ktorým cirkuluje pomaličky voda, je bahno, ktoré sa používa v liečebných domoch aj v Česku. „Bolo to niečo iné, zo začiatku boli okolo nás príjemní ľudia. Bar sa volal Praga, bol malý a dosť sme sa v ňom narobili. Strýko mal aj triplex (trojposchodový dom) v radovej zástavbe. Prvé poschodie sme si prerobili pre naše bývanie, ostatné sa prenajímali. Nielen v Lamange boli problém s bývaním. Ceny prenáj­mov boli šialené. Postupne som zostal v bare sám, Jitka pracovala v hoteli. Dalo sa z toho žiť. Aj keď na celú sezónu musíš zarobiť za pár mesiacov. Začneš koncom mája a končíš prvého septembra. V zime som robieval prerábky bytov a apartmánov. Fungovali sme takto dva roky. Mali sme toho dosť a boli sme unavení,“ približuje podmienky v novom domove.
Nastúpil do iného hotela. Pracoval aj pre známu, ktorá prenajímala byty. Fungovali tam služby, no odpovede, že prídu vám opraviť napríklad rozbité okno za dva-tri dni, nestačili.
„Čakala nás životná skúška. Oddýchli sme si od seba, aby sme zistili, kde a v čom boli chyby. Prišli sme na mnoho vecí. Jitka vedela, že treba začať znovu inde.
Barcelona a domov
Jitka našla inzerát, ktorý ponúkal kurz a neskôr prácu letušky. Úspešne ho absolvovala a rodina sa po viacerých „obzretiach terénu“, kde by mohla pracovať, presťahovala do Barcelony. „Pracoval som na letisku. Práca bola tvrdá a slabšie platená. Tvrdá práca pre firmu, o ktorej takmer nik nevedel, na pokoji rodiny nepridala. Narodila sa nám dcéra a ja som vydržal na letisku päť rokov. Vedel som, že ďalšia etapa nášho života sa skončila a bude na nás, kde sa začne iná,“ tvrdí Švéd so slovenskou krvou. Rozhodol sa vrátiť domov, na Slovensko. Matka má svoj vek, treba sa postarať o ňu aj o chalupu... „Nebojím sa začať od začiatku, no naozaj neviem koľký raz. Získavam nových, oslovujú ma starí známi. Skúseností mám dosť a nebojím sa. Ideme od začiatku!“
Podľa rozprávania Róberta Briestenského
pripravil Milan Kováčik

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 28 653
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 25 987
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 689
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 888
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 150
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 823
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 490
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 364
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 314
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 150
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

FOTOGALÉRIA: Otužilcov z Podhradského mora nezastavil ani ľad

Otužilci z Podhradského mora opäť raz ukázali, že v chlade sa cítia ako ryby vo vode. Nezastavil ich ani ľad, sekerami vysekali dieru do mora a užívali si blahodárne účinky ľadovej vody.

Ilustračné foto.

FOTO: Rybník sa zmenil na hokejový a korčuliarsky areál

Rybník sa počas zimných mrazivých dní mení na miesto pre športy.

AKTUALIZOVANÉ: Odberné miesta v okrese Považská Bystrica, Púchov a Ilava

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v okrese Považská Bystrica, Púchov a Ilava. Doplnili sme odberné miesta za okres Považská Bystrica, okres Púchov a v meste Ilava.

Mobilné odberové miesto na sídlisku SNP v Považskej Bystrici

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Prehľad: Kde sa môžete dať otestovať

Ľudia môžu využiť aj testovacie miesta v blízkom okolí.

V Trenčíne pribudne ďalšie záchytné parkovisko, bude bezplatné

Jeho kapacita nepresiahne 60 parkovacích miest.

Už ste čítali?