Ing. Miloš Kraus, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Sauer-Danfoss a.s.
Pre firmu Sauer-Danfoss a.s., je rok 2007 opäť úspešný. Potvrdzujú to nielen objemy zákaziek, ale i čísla, ktorým rýchlejšie na konci pribúdajú nuly. Obrat za prvý polrok tohto roku dosiahol hranicu 2,1 miliardy korún, čo je v porovnaní s minulým rokom zhruba 20-percentný nárast. Pri hospodárskom výsledku sa hovorí o 180 miliónoch zisku. Plánované investície pre spoločnosť predstavujú na tento rok sumu 600 miliónov korún, z ktorých časť je vyčlenená na nové projekty. „Trh neustále rastie a my rastieme spolu s ním,“ konštatuje Ing. Miloš Kraus, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Sauer-Danfoss a.s., pričom dodáva, že Sauer-Danfoss a.s. získava čoraz väčší podiel v rámci globálneho trhu. Upresňuje, že kontrakty sú podpísané tak, že plán investícií sa vo firme podarí do konca roka 2007 naplniť.
Na rok 2007 ste schválili investíciu, týkajúcu sa rozšírenia výroby ventilov pre hydraulické obvody, vo výške 11,1 mil. USD. Osvedčil sa tento projekt v praxi?
Investíciu sme úspešne zrealizovali a máme zakúpenú aj ďalšiu, pre montáž ventilových sekcií. Pri moduloch sme už dosiahli výrobnú kapacitu a pri montáži plánujeme dodávky finálnym odberateľom od januára 2008. Práve tento projekt bol jeden z veľkých krokov, ktorý nás posunul dopredu. Na jednej strane máme projekty rozvojové, na druhej strane v tomto roku končíme s výrobou kompaktných prevodov, ktorú presúvame do Čiech. V tomto segmente sme nedosiahli plánované ekonomické parametre. Ak niečo nemá byť dobrým biznisom, je potrebné sústrediť sily na to, v čom sa nám darí lepšie. V tomto prípade to však postihlo len necelú tridsiatku ľudí, ktorých hravo presunieme na iný druh výroby. Prepúšťať sa nebude, naopak. Prijalo sa 140 nových ľudí, čo rozhodne nie je konečné číslo.
Plánujete v blízkej budúcnosti presunúť ešte niektorý výrobný projekt do inej krajiny?
Zatiaľ nebudem hovoriť nič konkrétne, ale v budúcnosti plánujeme niektoré veci ukončiť a sústrediť sa na výrobu s vyššou pridanou hodnotou. Nie je to žiadna tragédia, ak sa takéto niečo udeje. Vo svete je to bežný jav. Výroba sa presúva, ale firmy si nepúšťajú vlastné know-how, vývoj ani výskum. Tie si prísne strážia doma. Veď koľko aktivít odišlo zo Západnej Európy. Aj my sme vznikli tak, že sa časť výroby presunula na Slovensko. Dôležité je mať vždy niečo nové v rukáve a byť o krok vpred.
Neohrozí vás potom lacná pracovná sila z Ázie?
Ak sa chceme priblížiť životnou úrovňou štátom vyspelej Európy, tak budeme drahší aj my. Potom sa už ku nám nebude dostávať výroba založená na lacnej pracovnej sile. Keď budeme používať formulku lacnejšia, bude to dobré. Ale my sme v skutočnosti boli v pozícii lacnej pracovnej sily, čo sa, chvalabohu, už stráca. Práca ľudí musí mať určitú hodnotu. Preto musíme oželieť nejaký ten druh výroby, ktorý presunieme inam. Prekryjeme to vlastným vývojom, know-how a kompletnou dodávkou pre zákazníka. Odpoveď na otázku, či nás neohrozí lacná pracovná sila z Ázie, znie teda – NIE.
Ak sa budete v budúcnosti uberať cestou výroby s vyššou pridanou hodnotou, opäť narazíte na komplexný problém - nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily...
A sme pri jadre problému. Na Slovensko prišlo veľa investorov, ktorí obsiahli trh a posilnili sa i domáci výrobcovia. Situácia, aká je dnes, je iba logickým dôsledkom toho, čo sa udialo v deväťdesiatych rokoch. Strojárstvo a technické smery sa potláčali, pretože podľa niektorých nemali budúcnosť. A aj keď sa situácia neskôr stabilizovala, medzera, a dosť veľká, zostala. Nastal trend, že niektoré firmy zamestnávajú už aj inžinierov z východnejších krajín a majú dobré skúsenosti napríklad s ruskými zamestnancami. Nezostalo to len pri robotníckych profesiách. My sme konkrétne kroky zatiaľ neurobili, ale diskutujeme o tom a oslovili sme aj niektoré personálne agentúry. Ak sa nemá situácia zlepšiť, vnímame to ako jednu z možností. Bohužiaľ, bystrická lokalita, aj keď má obrovskú tradíciu, už nie je dostatočným zdrojom pre vysokokvalifikovaných ľudí.
Ste zamestnávateľom, ktorý dokáže vysoko ohodnotiť prácu odborníkov. Čo je podľa vás príčinou odchodu ľudí na rovnaké kvalifikované miesta v iných lokalitách Slovenska?
Je viacero faktorov, ktoré podmieňujú odchod vysokokvalifikovaných ľudí. Na prvom mieste je to bývanie. Ľudia na úrovni stredného manažmentu majú dostatočné príjmy na to, aby si zlepšili bývanie. Mrzí ma však, aká situácia nastala v Považskej Bystrici. V poslednom období sa v oblasti rozvoja nič neudialo. My vo firmách vytvárame priestor, dávame ľuďom prácu a mesto nevytvára nič preto, aby tu mali dôvod zostať. Firmy, zamestnanci a mesto musia kráčať ruka v ruke v určitej symbióze. Sú to predsa spojené nádoby. Ak toto nenastane, Bystrica skončí veľmi zle. Ak sa nebudeme správať ústretovo voči ľuďom, nečudujme sa, že tu nebudú chcieť zostať. Nevytvára sa im priestor pre bývanie, ale ani priestor pre to, aby tu okrem práce boli aj iné aktivity. Macošsky sa správame sami k sebe. Nie je to kritika nového vedenia, ale zhodnotenie nelichotivej situácie, ktorá tu, bohužiaľ, je. Nie som Bystričan, ale žijem v meste už veľa rokov. Keď však vidím okolité mestá, aj menšie, ako tam pulzuje život, úprimne im závidím. Mesto musí mať určitú atmosféru. Práca, bývanie, šport, zábava, kultúra. Veci musíme vedieť správne pomenovať. Neurážať sa, ak ich takto niekto pomenuje, ale hľadať riešenia. Bojím sa, že tak, ako sme skončili s diaľnicou, skončíme i s rozvojom mesta. Ja len verím, že sa to zmení. Bystrica sa musí spamätať! Ak nie, nebuďme prekvapení, keď nám odídu aj vlastné deti a nikto ku nám nebude chcieť prísť. Je tu niekoľko firiem, ktoré vytvárajú slušné pracovné podmienky, ale treba aj niečo iné - prestať sa hrať každý na vlastnom piesočku.
Zamestnávatelia sa sťažujú na nedostatok strojníckych učebných odborov. Niektorí apelujú na ministerstvo školstva. Podnikli ste aj vy aktivity v tomto smere?
Diskutovali sme už na rôznych úrovniach, ale nikam to neviedlo, preto sme urobili konkrétne kroky. Prvým bolo prevzatie patronátu nad Strednou priemyselnou školou v Považskej Bystrici, ktorý je spečatený vzájomným memorandom. Pilotný projekt bude spustený už v tomto školskom roku a začne výučbou veľmi špecifického predmetu - tekutinové mechanizmy. Vybavili sme učebne potrebným softvérom, zabezpečili výučbu odborníkmi z našich radov. Máme záujem, aby študenti získali čo najviac vedomostí z tohto predmetu. Dôležité je to i z pohľadu budúceho smerovania a zamestnania sa. Vo firme Sauer Danfoss budú mať absolventi dvere otvorené. Pre talentovaných študentov bude naviac možnosť štúdia hydrostatiky v zahraničí. Je to začiatok väčšieho a komplexnejšieho programu. Do projektu postupne plánujeme začleniť aj dubnickú SPŠ a strojárske učilištia. Chceme komunikovať aj s technickými univerzitami. Aby som mohol vysloviť svoj názor a diskutovať, nedávno som sa stal členom hospodárskej rady strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Je tu i niekoľko organizácií a združení, ktoré vyvíjajú aktivity a pevne verím, že sa nám spoločnými silami podarí tú „spiacu Ruženku“ prebudiť.
Aké projekty plánujete v blízkej dobe zrealizovať?
Aktivity sú vyvíjané v oblasti zubových čerpadiel, tieto veci však nie sú zatiaľ publikovateľné. V oblasti ventilov je prioritné naštartovať a rozširovať priame dodávky zmontovaných sekcií pre zákazníkov. Je to smer, ktorý nám môže ešte viac zlepšiť ekonomiku a posilniť miesto na trhu. Očakávame zmeny aj v Dubnici nad Váhom. V blízkom čase tam budeme veľa investovať. Produkty, ako sú axiálne čerpadlá a motory pre uzavreté a otvorené obvody, sa javia ako veľmi perspektívne aj do budúcnosti. Čaká nás rekonštrukcia priestorov, kde k pôvodným tristoštyridsiatim zamestnancom pribudnú ďalší.
V priestoroch Sauer-Danfoss bolo zriadené Európske zúčtovacie centrum. Uplatnenie v ňom v budúcnosti nájde až 50 vysokokvalifikovaných odborníkov v oblasti ekonomiky. Čo je podstatou a prečo si akcionári vybrali práve Slovensko?
Európske zúčtovacie centrum preberá všetky účtovné operácie a platby pre všetky európske výrobné závody a predajné organizácie Sauer-Danfoss. Prehodnotených bolo viacero lokalít. No z hľadiska odbornosti ľudí sa Slovensko ukázalo ako najprijateľnejšie. Opäť sa potvrdilo, že máme vynikajúcich odborníkov, ktorých si musíme vážiť. Aj keď v zúčtovacom centre nájde uplatnenie 50 ekonómov, zatiaľ tento stav nie je naplnený. Taktiež priestory sú iba v provizóriu. Je však v pláne investícií doriešiť ich.
