am, kde chodia líšky spávať ako prvé, sa zrodil ozajstný hudobný festival, ktorý si zaknihoval tento rok prvé jubileum. Pustohlav sa dožil v pohode piateho výročia. Bez pompéznach osláv, torty a piatich sviečok, sa skončil festival, kde sa predstavili špičkoví hudobníci. Pustohhlav si našiel svojich priaznivcov, o čom svedčí aj plno pred pódiom počas vystúpení jednotlivých skupín.
Striedačka na poslednú chvíľu
Medzi návštevníkov zliechovského festivalu sa mohli zaradiť aj naši čitatelia, ktorým sme umožnili vyhrať lístky v súťaži. Zhodou okolností boli výherkyňami ženy. Pokiaľ jedna z nich vzala na Pustohlav priateľa i budúcu švagrinú, druhá musela kvôli oslavám „pustiť“ výhru synovcovi. „M ideme hlavne kvôli Tublatanke,“ tvrdila Martina. Nevieme, či to bola celkom pravda, pretože trojica zostala v priestoroch starej školy až do konca. Martina bola jedna z tých, ktorí si všimli zmenu tesne pred začiatkom festu. „Viem, wanastovky vystrieda Gladiátor. Škoda. Dlho sme ich nepočuli, mohol to byť super koncert,“ dodala dievčina.
Začíname diskom
Ako každý ročník, aj teraz začal Pustohlav tradičnou narodeninovou diskotékou Rádia Dúha. Hranie na živo má predsa len svoje čaro, a tak sa valí na koncertné maškrtenie rôznych žánrov skupinka za skupinkou. „Inokedy to bolo skôr nárazovo, po viacero ľudí, tento rok chodia ľudia v málopočetných skupinkách, no pravidelne,“ dozvedáme sa na bráne. Práve tam skúšame zistiť približný počet ľudí, no ten netušia ani usporiadatelia. „ Päťsto – tisíc? Neviem, pribúdajú stále,“ krčia plecami dievčatá, ktoré dávajú vstupujúcim pásky na ruky.
Malí i veľkí
Dnu sa miesia generácie, ľudia, starí, mladí i psy. Scenár festivalu pamätal asi na všetky vekové hranice. Spievajú mladí, starší, i skôr narodení. Dá sa povedať, že tí, ktorí prišli, spadli pri vchode do mlynca, ktorý ich melie na dobrú náladu, ktorá je rozotieraná od výčapov pred pódium a odtiaľ hore pomedzi stany. kapiel je dosť. Stačí si iba vybrať a rozhodnúť sa, či si s nimi zaspievate, zatancujete alebo zostanete sa iba pozerať, ako sa ostatní vybláznia. Vy ich môžete nasledovať hneď po ďalších interpretoch.
Dovolenka
Po koncerte skupiny AYA sa len tak, nezáväzne, začíname baviť s Tomášom Bezdedom. Trošku si posťažuje na bulvár, no tvrdí zároveň, že sa teší na dovolenku s Adelou, ktorá by mala byť v Chorvátsku. „Chceme si odpočinúť. Obaja. „Leto je prefestilované. Hrali sme na viacerých, je toho veľa, takže sa niekedy nečudujem, že človek nevie, kde všade,“ tvrdí Tomáš. neodmieta fotografovanie s každým, kto sa dostane bližšie, odovzdáva autogramy.
Medzitým prichádza po častiach Tublatanka. Deti z neďalekého letného tábora chcú podpisy od Tomáša, ten však z Pustohlavu ešte neodchádza, a tak sa ich objektom stáva práve Tublatanka, konkrétne Maťo Ďurinda. Fotografie slovenskej rockovej legendy sa dostávajú do rúk každého záujemcu, Maťo ich má dosť. Odmieta však autogramiádu, ktorú sľubuje po koncerte kapely. Keď Tublatanka dohrá aj prídavok, sú už deti dávno v posteliach. Možno nabudúce.
Slivovica z Horného Moštenca
Keď sme v článku o hodoch v Hornom Moštenci spomenuli výrok lídra Vidieku Janka Kuruca o tom, že miestna slivovica je fantastická, neboli sme si na istom, či „nezavádza“ verejnosť. „Nie, je to pravda. Ja si kupujem slivku odtiaľ každý rok,“ tvrdí bubeník Vidieku. Podľa jeho slov má v tom prsty basgitarista, ktorého korene siahajú práve do Horného Moštenca. Túto správu potvrdzuje aj samotný Jano, ktorý vyvoláv v hľadisku ošiaľ. Tancuje, spieva, hýbe sa do rytmu, čo sa páči najmä divákom. Rodina fotografov skôr nadáva. „Ten Jano behá po pódiu ako splašený! Čo je rosker alebo heavymetalista?“ pýta sa jeden z fotografov, na čo ostatní reagujú smiechom. To sa už v zákulisí chystajú ďalší, neveľkou bráničkou niektorí odchádzajú, iní ešte len prichádzajú. V dobrej nálade je Tublatanka, ktorej texty, staršie i novšie, spievajú x-roční, teda takmer všetci.
To je už za pódiom aj Zuzka Smatanová, ktorá stihla napriek niekoľkým vystúpeniam vyzdravieť. „Som v pohode, je to lepšie. Nekašlem. Dovolenka? Kedy?“ pýta sa seba i nás zlatá slávica.
Pomedzi jednotlivými koncertami s snažíme dostať k divákom, ktorých odhadujeme na... Ťažko, preťžko tipovať. Dá sa povedať, že ich prišlo viac, ako dosť. „Prišli sme z Handlovej. Upútavku sme videli v telke, a tak sme s kamošmi dali prednosť Pustohlavu pred „ozajstnými“ festivalmi, kde je hlava na hlave, všetko drahé, na pivo sa čaká pol hodinu a podobne. Urobili sme dobre, keď sme si vybrali Zliechov,“ tvrdil Peter z mesta baníkov, ktorý sa radil medzi dúškami piva s kamošmi, kde „zaparkujú“ stany.
Stretávame veliteľa miestnych hasičov, s ktorým sme u jeho blízkych prehodili pred príchodom do areálu niekoľko slov. Veď v Zliechove sú hody, čo sme mali možnosť „okoštovať“ i my. Veľmi dobré koláče s os slivovičkou stáli za to! „Všetko je v poriadku. Už aj viem, kto im dovolil predávať lístky z našej Ávie,“ hovorí veliteľ so smiechom.
Vypusti to z hlavy von!
Aj tak by sa dal perložiť názov festivalu, ktorý doviedol do malej dedinky „na konci sveta“ tisícky hudobných nadšencov. Roboty okolo festivalu je vždy veľa, o čom svedčí stále kmitajúci Braňo Pružinec či Laco Dedík. Ak s niekým niečo nepreberá, filmuje na kameru či zaskočí riešiť problém za niektorého z usporiadateľov. „Dneska je fajn. Stačíme všetko, rada nie je dlhá. Dáte si špíz, stehno, kuracie prsia či klobásu?“ pýta sa nás obsluha pri grile, z ktorej sa vykľuje motocrossár-amatér. Vychutnávame si jedlo i posledné tóny v nedeľňajšom ráne. Debatujeme o tom, čo kto nafotil, koľko snímok bude dobrých. Koho budeme fotiť o rok netušíme, ale vieme, že do Zliechova sa na Pustohlav cestovať oplatilo a oplatí.
Autor: mk