o žena či muž? Pri tejto otázke nás napadlo, že sme si počas množstva týždňov, počas ktorých sme rozdalo niekoľko tisíckorún, ani štatisticky neoverili, ktoré pohlavie hralo u výhercov prím.
V Prejte sme však opäť narazili na staré známe a osvedčené porekadlo: Za všetkým hľadaj ženu. Tá prvá sa ponáhľala s ratolesťou domov a podľa jej slov naše noviny kupovala ich domácnosť sporadicky, no aspoň nám poradila, kde je škôlka, ktorú sme si chceli odfotiť. O nič lepšie na tom nebola postaršia pani, ktorá povedala, že žiadne noviny do domácnosti nekupujú.
Tretia opýtaná dlho nerozmýšľala, a doslova z nej vypadlo: „Môj syn ho kupuje pravidelne. Čo potrebujete?“ Keď sme jej vysvetlili, o čo ide, pani Antónia neváhala, prebrodila potôčik a šla zatelefonovať synovi. „Len aby nebol v robote, ale možno tam bude mať noviny,“ pýtala sa sama seba a zároveň si aj odpovedala: „Je doma. Povedal mi však, že noviny nevychádzajú vo štvrtok, ale až v utorok,“ povedala žena, ktorá si myslela, že hľadáme výtlačok z predchádzajúceho dňa. Zavelila rázne kam a ktorým smerom sa máme vybrať. O niekoľko chalúp v ďalšej uličke býval syn, ktorého sme identifikovali ešte predtým, ako sme ho videli. Stačilo, že nám jeho matka povedala jeho meno. Jaroslav Zigo patrí medzi dlhoročných a skúsených rozhodcov.
„Idem pískať cez víkend dolu, na juh, ku Šali,“ ozrejmoval nám víkendový program arbiter. Podľa jeho slov sa v danej oblasti hráva veľmi dobrý futbal, no nie vždy tu majú rozhodcov v láske. „Naposledy som takmer odtiaľ utekal,“ povedal s úsmevom a nadsadením Jaroslav. „Noviny kupujem každý utorok. Prednosť má, samozrejme, šport. Teraz, keď ma uvidia chlapi v novinách, všetci ma vysmejú,“ tvrdil mohutný chlap a takmer sa nechcel dať odfotiť s výhrou. Na našu výzvu odfotiť sa so synom reagovala pani Antónia útekom za roh domu. „Ja tam byť nemusím,“ zakričala.
„Zmenil som zamestnanie, takže čas, ktorý som mal napríklad na prácu v disciplinárnej komisii, je preč,“ tvrdil majiteľ výhry. Tá pôjde pravdepodobne na nákup do domácnosti. Aspoň to tvrdila jeho manželka, ktorá sadla na bicykel a už jej nebolo. Myslíme si, že pokus o jej fotografiu by skončil rovnako, ako u jej svokry. „Ja z toho nič nechcem. Prala som akurát vrecia na potoku,“ takže žiadny problém ani starosť mi to nespravilo. Nech deti majú,“ skonštatovala pani Antónia.
Súťaž o päťsto korún pokračuje. Nevieme, ktoré redakčné auto s logom vašich novín, a ktorým smerom sa vyberie. Možno zazvoníme v tomto týždni práve u vás. Bankovka môže zostať vo vašej domácnosti, stačí ak budeme mať posledné číslo MY Pnovín stredného Považia. Neváhajte preto a kúpte si tlač, ktorá vám umožní vyhrať päťsto korún.
Autor: mk