Na cyklistickej púti rekordný počet účastníkov

budovali si novú osadu - Sedmerovec. Do dnešných čias sa zachoval len rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa. Pôvodne románska stavba pochádza z polovice 12. storočia. Vedie k nemu úzka poľná cesta. Miesto je každoročne cieľom pútnikov, ktorí sem prichádzajú na bicykloch z celého Slovenska.
Pominovec - Na bicyklovú púť do kostolíka neďaleko Bolešova prišiel predminulú augustovú nedeľu na jej štvrtý ročník rekordný počet účastníkov. „Bolo ich teraz viac ako 1500 a asi tretina účastníkov bola zo širšieho okolia. Prišli aj zo Žiliny, Bytče, Púchova, Trenčína, Ilavy, dokonca až z Košíc, Bánoviec nad Bebravou či Bratislavy. Najviac ľudí bolo z blízkeho okolia, rekordný počet cyklistov prišiel z Nemšovej,“ povedal nám správca bolešovskej farnosti Ivan Kňaze, ktorý prišiel s myšlienkou organizovania tejto púte. Nešlo podľa neho len o to spraviť niečo zaujímavé pre ľudí. „Chceli sme toto krásne miesto trochu oživiť, zatraktívniť a pritiahnuť sem ľudí, aby si prišli pozrieť kostolík z roku 1226 , ktorý dýcha históriou,“ vysvetlil nám Ivan Kňaze. A prečo stretnutie pútnikov na bicykloch? Jednak preto, že táto strana Váhu na Považí od Nemšovej do Pruského je podľa Kňazeho vhodná pre výlety na bicykloch - nechodí tu veľa áut, netreba prekonávať veľké výškové rozdiely a kraj je naozaj malebný. Návštevníci si tak urobia pekný nedeľný výlet. Má to však aj iný význam. „V živote človeka je potrebné udržiavať rovnováhu, tak ako keď ide človek na bicykli. Preto je potrebné, aby človek prežíval plnohodnotne duševný aj fyzický život. Príchodom na bicykli spravia pútnici niečo pre telesné zdravie a krásu, a účasťou na omši a prehliadkou krásneho historického miesta niečo pre svoju dušu,“ vysvetlil nám Ivan Kňaze. Prečo požehnanie bicyklov? Ide o blahorečenie, ktoré tu dostávajú bicyklisti na cesty pre ich bezpečnosť. Cestuje sa im potom ľahšie. Patrónom cyklistov na cesty je svätý Krištof a každý účastník dostáva aj malú nálepku.
Na prvom ročníku sa zišlo 700 cyklistov, tento rok ich bolo raz toľko. Akcia ľudí oslovila, chodia sem radi a dávno presiahla regionálny význam. „Prešla som od rána 41 kilometrov. Som z Trenčína a prišla som s kolegom z múzea. Pochádzam odtiaľto, ako dieťa som sa sem chodila aj s kamarátkami hrávať. Môj strýko bol správca neďalekého majera. K miestu ma viažu nádherné spomienky, vďaka ktorým si doprajem každý rok trochu duševného osvieženia. Ako deti sme sem chodili aj v zime, na Štefana, keď sa tu slúžila omša. Kostolík som poznala len zvonku. Nikdy sa nám nepodarilo pretisnúť dnu. Povedala som si, že raz si ho pozriem aj zvnútra. A vidíte, podarilo sa mi to až teraz, počas púte,“ povedala nám asi šesťdesiatročná pani Eva z Trenčína. Kostolík však nevyhnutne potrebuje úpravu. Správca farnosti Ivan Kňaze dúfa, že sa podarí v blízkej budúcnosti pozháňať peniaze na jeho obnovu.