Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Slováci z rumunských hôr

„Neďaleko od Trenčína, býva krásna Katarína...“ rozlieha sa spev letnou nocou po rumunskej dedine Madarás, v ktorej žije aj 70 slovenských rodín. Prvé slohy piesne sú všeobecne známe. Rumunskí Slováci v miestnej krčmičke následne pridávajú viac a viac tex

tu svojej verzie tejto ľudovej pesničky, ktorá tu žije svojím vlastným životom. Tak ako Slováci, ktorí v rumunskej župe Bihor žijú vyše dvoch stoviek rokov.
Kvarteto kamarátov, ktorí bývajú alebo sa narodili v Malých Ledniciach, založilo občianske združenie Kiapeška (názov miestnej lokality, ktorý je oveľa starší ako KIA) a venuje sa tiež mapovaniu ľudových zvykov Slovákov v zahraničí. Tento rok sa vybrali do rumunského Bihoru.
Od klobás ku konzulovi
„V Rumunsku žije niečo vyše 20-tisíc Slovákov, ktorí sa sem ešte v časoch Uhorska prisťahovali v osídľovacích vlnách po roku 1780. Približne polovica ich býva na úrodnej nížine v mestečku Nadlak a jeho okolí. Väčšinou sú protestanti. V hornatej župe Bihor žije tiež okolo 10-tisíc Slovákov, poväčšine katolíkov,“ vyratúva honorárny konzul Slovenska v Rumunsku Miroslav Jablončík. Mladý energický podnikateľ, ktorý pochádza z bihorských hôr z dediny Nová Huta, víta Maloledničanov v obci Madarás v krásnom rozľahlom komplexe motorestu Maják. Patria k nemu ihriská, bazén a niekoľko ďalších budov. Peter Sádecký a Jozef Lednický znalecky oceňujú kvalitu zrubových stavieb a ich štýlového interiéru. Vlado Hucík zas koštuje kvalitu miestneho piva. „Toto všetko som vybudoval od nuly. Už som to ale aj predal. Chcem sa posunúť ďalej,“ spomenie elegantný konzul Jablončík, ktorý začal podnikať od nuly s údenými klobáskami, skladujúc ich doma v garáži. Potom sa vracia k rozprávaniu o živote Slovákov v Bihore: „Kedysi dávno našim pradedom ponúklo panstvo presídlenie z Kysúc a Oravy, aby, tak ako boli zvyknutí z domu, pracovali v horách. Madaras a vedľa ležiace mesto Salonta však ležia už na nížine pod horami Bihoru. Tu sme iba niekoľko desaťročí,“ vysvetľuje konzul v motoreste, kde veľká časť personálu hovorí mäkkou rumunskou slovenčinou. „Ako ste sa sem dostali? Čo vás nasilu presídlili?“ pýtame sa konzula, spomenúc si na vládu rumunského diktátora Caucesca. „Nie, také dramatické to nebolo,“ usmeje sa. Vysvetľuje: „Madaras a Salona sú sídla prevažne s pôvodným maďarským obyvateľstvom a žijú tu aj Rumuni. Je to úrodná pôda. V tunajších poľnohospodárskych družstvách začali však v šesťdesiatych rokoch minulého storočia chýbať pracovití a životaschopní zamestnanci. Ich predsedovia prišli preto s ponukou za našimi rodičmi do hôr. Sľúbili im dobré zamestnanie, k tomu pridali dom, aj možnosť pôžičky, aby mohli začať nový, iný život. Keďže v horách a v tamojších baniach roboty aj tak postupne ubúdalo, v rokoch 1965 až 1975 sa asi sedemdesiat rodín presťahovalo o pár desiatok kilometrov nižšie – sem na rovinu. Skvelé však je, že sme sa len tak neroztrúsili, ale naša slovenská spolupatričnosť aj tu stále žije,“ povie mladý podnikateľ a diplomat, ktorý najnovšie pre tamojších Slovákov zakladá knižnicu a snaží sa o zachovanie národného folklóru.
„Chodíme, chodíme, hore po dedine, nejednej mamičke, dievku zobudíme...“ nôti štvorica z Malých Ledníc idúc večer cez Madarás z motorestu pri hlavnej ceste do hostinca v strede dediny. Jožko hrá na harmoniku, Paľo sa snaží držať rytmus na ozembuchu. Peter s Vladom schuti spievajú. Ich veselá nálada bola prijatá mimoriadne ústretovo. Starší ľudia sediaci na priedomiach na nich kývajú, prosia, aby im Jozef zahral tú alebo onú pesničku. Je dojímavé nájsť spoločnú tóninu s ľuďmi, ktorí žijú stovky kilometrov ďaleko od Slovenska a kde mnohí z nich ešte nikdy neboli. V krčmičke sa pridávajú mladí, prichádza aj konzul. Nasledujúci deň štvoricu oficiálne prijme vo svojom skutočne reprezentatívnom sídle konzulátu v Salonte. Čaká ju aj dlhé rozprávanie o miestnych zvykoch, predstavenie niektorých folklórnych postáv. Domáci Jurko Divčák prinesie z kostola vyrezávaný betlehem so slovenskými motívmi, sedemdesiatročný báčik Janko Zetocha sníva o tom, že by aspoň raz chcel navštíviť Slovensko a Miro Jablončík sa rozhovorí, ako raz navaril najväčší kotol gulášu na svete: „Pri mojom motoreste sme k obrovskému kotlu postavili drevené lešenie, z ktorého sme doň nasýpali mäso zo siedmich býkov a za pol dňa sme uvarili desaťtisícdvesto porcií...“

Skryť Vypnúť reklamu

Škôlka na fare, prezident na ceste
„Škôlku pre deti miestne úrady našim slovenským rodičom zriadiť povolili, ale priestory si museli nájsť sami. Tak som im uvoľnil časť mojej fary,“ hovorí katolícky dekan v rumunskom meste Alešť Ján Kubaľák. Dodá, že v meste žije vyše 10-tisíc obyvateľov, z ktorých je 649 Slovákov. Obetavý a aj národne cítiaci kňaz porovnáva, že zatiaľ, čo v horách sú niektoré dediny doposiaľ čisto slovenské alebo v nich Slováci tvoria väčšinu, v podhorskej Alešti je to celkom inak. Tvoria tu neveľkú menšinu v rámci maďarského a rumunského obyvateľstva. Aj s predmestskými dedinkami ich je niečo vyše tisíc. „Už štrnásť rokov máme základnú školu pre deti od prvého do štvrtého ročníka. Teraz ju navštevuje 12 žiakov. V škôlke, ktorú sme otvorili na našej fare vlani v novembri, sa učiteľka Mária Podhorová venuje štrnástim dievčatám a chlapcom,“ hovorí vo farskej miestnosti, kde na stene okrem kríža visia aj obrázky rozprávkových postáv. „A čo potom, keď deti skončia základnú školu?“ pýtame sa energického kňaza Kubaľáka. Ten sa najskôr pousmeje a spomenie zaujímavú príhodu: „Presne 15. septembra 1995 prišiel do mesta Oradea, centra tunajšej oblasti, rumunský prezident Iliescu. Spolu s jednou farníčkou sme obliekli naše deti do krojov. Keď kráčal okolo nás, zbehli sme z chodníka a postavili sa mu do cesty. Deti mu niečo zanôtili i zatancovali. Prezident sa cítil byť poctený, potešilo ho to. Hneď sa nás opýtal, čím nám môže pomôcť. No a práve na to sme čakali. Povedal som mu, že školská správa nám síce povolila otvoriť slovenské lýceum, ale v zväčša rumunskom mestečku Popešť. No my by sme chceli, aby bolo v slovenskej obci Bodonoš. A tak prezident v dobrej nálade len ukázal na ministra školstva, aby vec vybavil. Takže slovenské lýceum v Bodonoši máme od roku 1997,“ spokojne si pomädil ruky. Zároveň našincov pozýva na popoludňajší výlet do jedného z čarovných horských údolí. „Chlapci, ak sa vám niekedy nebudú pozdávať vaše slovenské manželky, nože si spomeňte na túto dámu. K robote sa stavia ako lenivá popoludňajšia mucha, ale keď zájde slnko a niekde zahrá muzika, bude mať toľko energie, že by ste to nestíhali rozdýchať,“ vtipkuje kňaz poukazujúc na príťažlivú, no skutočne spomalenú bufetárku v práchnivejúcej chate pred jaskyňou Veľký Maďar. K chate vedie len rozbitá poľná cesta a k jaskyni ponad širokú dravú rieku sa dá dostať iba po hompáľajúcej sa visutej lávke zavesenej na hrdzavejúcich lanách. To je obraz minulosti. Budúcnosť symbolizuje luxusný komplex práve dobudovaného horského hotela o niekoľko kilometrov poniže, ktorý sa volá – ako inak – Gróf Drakula. „Krásna čistá horská príroda, rybačka aj poľovačky, bazény aj golf, to je teraz medzi európskymi boháčmi trend, či nie?“ akoby mimochodom poznamená kňaz Kubaľák, ktorý sa viac stará o tých, čo na niečo podobné nemôžu ani pomyslieť.

Skryť Vypnúť reklamu

Exodus na Slovensko
Ak by ste chceli vedieť, čo najviac trápi Slovákov v rumunských horách, odpovie vám Jarka Michalcová, riaditeľka slovenského Teoretického lýcea Jozefa Kozáčeka v Bodonoši: „Tento rok nám zmaturovalo 19 dievčat a chlapcov. Všetci do jedného odchádzajú pracovať alebo študovať na Slovensko. Na tom by nebolo nič zlé, keby tam ale takmer všetci aj neostávali. Takto tu postupne budeme bez vzdelaných ľudí...“ Riaditeľka dodáva, že ôsmi maturanti idú priamo študovať. Prijali ich do Bratislavy, Nitry, Trnavy, Žiliny aj Banskej Bystrice. A ostatní? J. Michalcová vysvetľuje: „Najmä tí, ktorí majú na Slovensku príbuzných a môžu rátať s ich finančnou podporou, si môžu začať plniť svoj sen o vysokoškolskom štúdiu už od tohtoročného septembra. Ďalší, ktorí nemajú takéto materiálne zázemie, sa chcú na rok či dva na Slovensku zamestnať. Aj oni sú múdri a ambiciózni. Vedia ale, že najskôr si musia aspoň niečo zarobiť a našetriť. Až potom sa môžu prihlásiť na univerzity.“ Ďalej vyratúva: „Lýceum má 21 učiteľov a navštevuje ho spolu 207 predškolákov, žiakov aj študentov. Prichádzajú zo všetkých slovenských obcí v Bihore. Pre tých zo vzdialenejších rodín máme k dispozícii aj internát. No a od septembra k nám bude patriť aj malotriedka s jedenástimi žiakmi prvého stupňa v dedine Varzaľ.“
„Je veľmi dôležité, aby do našej oblasti prišli investície, inak sa vyše dvestoročná história Slovákov v Bihore skončí,“ pripája sa k rozhovoru na brehu jazera, ktoré leží na mieste bývalej povrchovej bane, rímsko-katolícky kňaz z Bodonošu Janko Gondek. Tento šľachovitý a energický Slovák, narodený tiež v rumunských horách, veľmi dobre vie, o čom hovorí. Po zatvorení miestnych baní a ďalších podnikov má v regióne reálne prácu iba 20 percent ľudí. Niektorí z nich ako-tak vyžijú z poľnohospodárstva. „Väčšina za robotou dochádza – zväčša na Slovensko a do Čiech. Veľa jednotlivcov, aj rodín z mladej a strednej generácie sa už späť nevracia, pretože na Slovensku nájdu značne vyššiu životnú úroveň,“ vysvetľuje kňaz, ktorý je v Bodonoši aj spoluorganizátorom kultúrneho života. V tejto čisto slovenskej obci s vyše 1100 obyvateľmi majú aj mládežnícky folklórny súbor Lipka, v ktorom pôsobí okolo 30 detí.
Predseda OZ Kiapeška Peter Sádecký sprevádza Jarku Michalcovú do jej kancelárie. „Bojím sa o naše lýceum, ktoré pre Slovákov v Rumunsku znamená tak veľa. Nie, už ho neohrozuje žiadny režim. Aj spolupráca so slovenským štátom sa najmä zásluhou pána veľvyslanca Jána Šotha zlepšuje. No ak by to išlo takto ďalej a mladí budú iba odchádzať, počet žiakov nám klesne pod kritickú hranicu. Koho potom budeme učiť?“ hovorí cestou riaditeľka. Peter jej potom odovzdáva desiatky nových kníh, balíky časopisov, elektroniku aj kopu darčekov pre žiakov, ktoré bude môcť použiť napríklad pri školských súťažiach. Ďalšie darčeky sú pre kňazov z okolitých slovenských farností. Lenže – čo je to zopár drobností oproti ich práci pre Slovákov, našich krajanov, ktorí aj po dvoch stáročiach odlúčenia medzi rumunskými a maďarskými susedmi nezabudli na svoju reč a nerezignovali na svoju identitu?
V roku 1910 žilo na území Rumunska 42 600 Slovákov. V prvých rokoch po druhej svetovej vojne sa však asi 21 000 z nich presídlilo na Slovensko. Dnes po stovkách odchádzajú ďalší.
Kňaza Gondeka preto napríklad teší, že Bodonoš už objavili všadeprítomní českí turisti. Každý rok sa ich po rodinách ubytujú zo dva autobusy. No aj preto, aby Bodonoš spoznalo čo najviac Slovákov, aby vedeli, že tu žijú pracovití a pohostinní krajania, sprostredkoval Anne Kapustniakovej vystúpenie v televíznej relácii Zámena manželiek. „Bola to skvelá skúsenosť. S manželmi Hlubíkovcami z Trnavy sa často navštevujeme,“ usmeje sa pri spomienke na svoj pobyt na Slovensku pani Kapustniaková.
„Slovenské mamičky, pekných synov máte...“ nesie sa nápev dole Bodonošom. V tejto slovenskej dedine ležiacej na severozápade Rumunska by však v ďalšom verši viac sedelo nie staré známe konštatovanie „...vychovali ste ich, na vojnu ich dáte“. Viac by tu pasovalo: „...vychovali ste ich, na Slovensko ich dáte“. Je to dobré? Je to zlé?

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  2. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  3. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  6. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  7. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  8. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dala deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 749
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 12 592
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 673
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 633
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 271
  6. Aká je chémia vôní 9 049
  7. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 669
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 636
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 8 585
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 075
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Čestnými občanmi Streženíc sú ci Milan Sládek a Pavol Macho

Najvýznamnejšími rodákmi z obce Streženice v Púchovskom okrese sú svetoznámy mím Milan Sládek a umelecký sklár a maliar Pavol Macho.

Milan Sládek.

Pribudlo 2070 pozitívnych, 24 zomrelo

V piatok pribudlo ďalších 2070 pozitívnych prípadov nákazy koronavírusom, laboratóriá otestovali 12 670 vzoriek Počet úmrtí na pľúcnu formu ochorenia COVID-19 sa zvýšil o 24. Vyliečilo sa ďalších 2 814 osôb. Národné centrum zdravotníckych informácií o tom informovalo na webe covid-19.nczisk.sk.

Kto sa dostal do ideálnej jedenástky jesennej časti IV. ligy Severozápad?

Vybrali sme ideálnu jedenástku IV. ligy Severozápad.

Ilustračná fotografia.

História Streženíc siaha do čias Keltov

I keď prvá písomná zmienka o obci Streženice pochádza zo začiatku 15. storočia, archeologické nálezy dokazujú, že osídlenie tam bolo už v keltských časoch.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

AKTUÁLNE: V Čadci našli ďalších utečencov

Ich strastiplná cesta sa skončila na Kysuciach.

V Jasnej spustia lyžovačku už v sobotu

Do strediska pustia len obmedzený počet lyžiarov.

Už ste čítali?