Považská Bystrica - Predposledný augustový týždeň sa stal jeden z objektov nimnických kúpeľov dočasným domovom detí, ktoré sa prihlásili do tábora organizovaného odborom sociálnych vecí úradu práce v Považskej Bystrici.
Výletníkov sme navštívili v piatok poobede tesne po celotáborovej hre, v ktorej sa zaujímavým spôsobom zoznamovali s okolím a ono sa zoznámilo s nimi. Porozdeľované do skupín mali v areáli kúpeľov pozháňať podpisy od ľudí, ktorých stretnú. „Je ich úctyhodných 2500 aj s venovaniami. Táto aktivita sa hosťom celkom páčila. Jeden pán nám dokonca prišiel poďakovať za spestrenie pobytu a pozval deti na omšu,“ prezradila nám jedna z vedúcich, Anna Bujnová. „Dnes nás niektorí ľudia, ktorí nám dali podpisy, možno prídu večer pozrieť. Pripravujeme im program,“ doplnilo táborovú vedúcu jedno z dievčat. Deti boli veľmi zaujaté prípravou tanečných vystúpení, ktoré chceli kúpeľným hosťom predviesť, a tak sme ich dlhšie nevyrušovali. Prezradili nám, že v tábore sa im páči. „Aspoň nie je nuda. Bola som väčšinou doma, týždeň u babky. Fajn zmena,“ poznamenala už pomaly dospievajúca slečna Dominika, ktorej prekážalo akurát to, že v tábore nemajú ostatné deti pochopenie pre zvláštny druh hudby, ktorý počúva. Pri odchode sme si ešte všimli „tuláka“ Juraja. „On sa rád potúla, a potom ho treba hľadať. Preto ho musia vychovávateľky strážiť,“ prezradili nám dievčatá. Keď sme sa Jurka spýtali, či nejde s nami naháňať články, najprv súhlasil, no nakoniec si to predsa len rozmyslel. Chcel zostať v tábore.
A čo zaujímavé bolo pre deti pripravené? Návšteva policajtov s cvičenými psami, hasičov, výlet do útrob vodného diela Nosice či prehliadka balneoterapie kúpeľov. Nezabudlo sa každodenné športové aktivity – minigolf, basketbal, futbal, volejbal, badminton... Nechýbali výlety do okolia. „Výstup vrch Holiš deti, ktoré boli takmer neunaviteľné, aspoň na čas unavil, ale na oplátku mali možnosť relaxovať v soľnej jaskyni či v kinosále pri dobrom filme,“ prezradila nám ďalšia vedúca Ajka Halmešová. Spestrením programu bolo i večerné kúpanie v bazéne, opekanie pri táboráku a nočná hra v lese. „Občas sme pre drobné zranenia navštívili aj stálu lekársku službu, ktorej sme pravdepodobne rozšírili repertoár obligátnych ošetrení väčšinou starších pacientov. Aj napriek týmto menším nepríjemnostiam však boli deti spokojné. Lúčenie sa nieslo v znamení sĺz, výmeny adries a telefónnych čísiel, čo nasvedčovalo, že im bolo dobre,“ doplnila Halmešová.
