tenej na možnosti, ktoré im ponúka súčasný život v Európskej únii.
Ani miesto nebolo zvolené náhodne. Stratená podľa slov Miroslavy Michálkovej, vedúcej skupiny Koblížky, svojou polohou v národnom parku Slovenský raj podporila tému celého projektu - mobilizácia mladých ľudí z odľahlých oblastí.
„Je veľký rozdiel poznávať svet a krajiny, ktoré nepoznáte, počas dovolenky zorganizovanej nejakou cestovkou a poznávať ich prostredníctvom kontaktov s ľuďmi. Svet sa vďaka nadviazaným priateľstvám a kontaktom zmenší. Nie je veľký a neznámy. S pocitom, že niekde v Európe, na miestach, ktoré boli predtým len nepoznaným bodom na mape, žijú vaši priatelia, sa stráca strach z neznámeho. Máte väčšiu chuť poznať tie body, máte možnosť vďaka kontaktom cestovať a nemusíte mať kopec peňazí, kvôli ktorým poznáte možno turistické atrakcie, ale nie krajinu, lebo nepoznáte ľudí v nej,“ s nadšením nám vysvetľovala Mirka Michálková, v čom spočíva myšlienka zvýšenia mobility mládeže. O jej podporu šlo aj počas dní mládežníckej výmeny, ktorú sa jej podarilo zorganizovať spolu s priateľkami Zuzkou Dorčíkovou a Jankou Pastorkovou z Kočkoviec a Katkou Ďurechovou z Nosíc.
Miesto v Stratenej bolo tiež symbolické a súviselo s mobilitou. Účastníci výmeny bývali v zrekonštruovaných priestoroch starého hostinca. „Niektoré aktivity a taktiež záverečné predstavenie boli v tzv. halaši, miestnosti, kde sa v minulosti stretávali počas jednaní obchodníci - ľudia, ktorým veru nebola mobilita cudzia,“ doplnila Mirka. Išlo o to, aby sa mladí z rôznych kútov Európy navzájom poznali a cez seba poznali svoje krajiny. „Naviac sme chceli, aby to bolo stretnutie ľudí, ktorých spája rovnaký problém a to bola izolovanosť, či už kvôli tomu, že žijú na odľahlom mieste, alebo sú izolovaní kvôli sociálnym problémom v rodine, farbe pleti, komplikáciám, ktoré prežili v živote,“ vysvetlila nám Mirka.
Mladí sa dobre poznali
Program bol každý deň plný diskusií, workshopov, ale i hier, súťaží, výletov do okolia, spoločnej činnosti a kontaktov s miestnym obyvateľstvom. „Každý sa nakoniec dokonale uvoľnil a dozvedeli sme sa aj o celkom vnútorných problémoch, ktoré nás trápia. Dve dievčatá z Francúzska boli z ústavu. Spočiatku vystupovali veľmi agresívne, tvrdo sa presadzovali, ťažko sa prispôsobovali. Prostredie ich nakoniec ovplyvnilo a priznali, že izolovanosť, ktorú prežili v živote vyprovokovala u nich takýto spôsob správania sa. Zaujímavý typ bol aj kamarát z Belgicka, bývalý narkoman. Inak fantastický človek. Vďaka jeho kreatívnosti a pozornosti voči ostatným zavládol postupne medzi nami zaujímavý duch spolupatričnosti. Zdôveril sa, že v živote mu chýba bližší kontakt s ľuďmi, vzťahy sú akési vlažné, všetko kĺže po povrchu. Tu si našiel priateľov. Práve on vymyslel táborovú hymnu, ktorú sme všade spievali. Bola o plynúcej vode,“ spomína si Mirka. Keď sa mladí rozišli, Belgičania už počas spiatočnej cesty písali SMS správy, že sú „homesík“ (smútiaci) za Slovenskom. „Veľmi sa im páčilo. Aj domáci nás prijali výborne. Všetko o nás vedeli už od prvého dňa, pomáhali nám, boli zvedaví, na čo sme tu. Nakoniec sme pre nich v rámci obecných osláv zorganizovali divadelné predstavenie,“ dopĺňa Mirka.
S politikmi
sú nespokojní všade
Mladí ľudia sú stále v kontakte, pripravujú spoločné webové stránky a projekty. V novembri sa zástupcovia partnerských organizácií projektu v Stratenej, ale i ďalších, ktoré sa konali po celej Európe, chystajú na hodnotiace stretnutie do Dublinu. „Ako som sa k tomuto všetkému dostala? Vďaka práci v občianskom združení INEX. Tam som pomáhala pri ekonomickom vyhodnotení podobného projektu. Nakoniec sme našli odvahu aj s bývalými spolužiačkami z púchovského gymnázia a rozhodli sme sa zorganizovať svoj. Bez podpory združenia a európskeho programu Mládež v akcii by to, samozrejme, nešlo. Ako vysokoškoláčka sa v Bratislave zapájam do práce pre združenie. Keď si spomeniem, že kedysi som mala problém vypísať si poštovú poukážku a teraz brázdim po cudzine, zdá sa mi to neskutočné na dievča z Horného Lieskova. Nuž, otvorili sa mi obrovské možnosti,“ vysvetľuje Mirka. Čo ju ako prvé napadlo pri spomínaní na dni v Stratenej? Dni medzinárodnej kuchyne, keď každý varil jedlo charakteristické pre jeho krajinu, Slováci, ako inak, bryndzové halušky, zaujímavé rituály, pri jednom z nich francúzska vedúca Marie-Helene putovala každé ráno do studenej vody horského potoka, nekonečné diskusie mladých, počas ktorých sa takmer podarilo vytvoriť medzinárodný jazyk, ktorý bol zmesou angličtiny a slovenčiny s prímesou ďalších troch jazykov, krásny pocit spravodlivej únavy po dni plnom aktivít, dobrá spoluprácu s miestnymi ľuďmi, ktorí cudzincom vychádzali v každom smere v ústrety, pocit hrdosti na slovenskú prírodu, ktorá mladým zo zahraničia doslova učarovala. Na záver možno perlička. V čom sa mladí zo štyroch rôznych krajín absolútne zhodli? Každý sa s nevôľou vyjadroval o politikoch vo svojej krajine. „Hovorili sme aj o demokracii vo vyspelej Európe. Mňa napríklad zarazil fakt, ako sú organizované voľby v Belgicku. Vraj sú povinné, čo sa mi zdalo nezvyčajné,“ dodala svoj postreh Mirka, ktorá sa teší na organizovanie ďalších akcií poskytujúcich možnosť vymaniť sa z izolovanosti.
Autor: BERKO
