Článok pokračuje pod video reklamou
Situácia je dosť zlá, najhoršia za posledných desať rokov, podľa kompetentných
Už mimoriadne suché leto a teplá zima boli pre lesníkov predzvesťou, že by sa mohol tento rok premnožiť v smrekových lesoch lykožrút. Nakoniec aj sledovanie feromónových lapačov, ktoré majú rozmiestnené aj mestské lesy v porastoch v okolí Hornej Marikovej, túto zlú predzvesť potvrdili. „Podľa predbežnej kontroly môžem skonštatovať, že situácia s kôrovcom je dosť zlá. Predpokladá sa, že sa nachytajú dva možno až tri milióny. V porovnaní s rokom 2004, ktorý bol chladný, je to veľký rozdiel, lebo vtedy sa nachytalo len 124-tisíc,“ informoval nás Jozef Slávik z Mestských lesov. Lapače chodia kontrolovať počas roka pravidelne, keď je sucho a teplo aj dvakrát do týždňa. „Máme na to aj človeka, ktorý to má na starosti,“ doplnil Slávik.
Podľa jeho slov sa v posledných troch rokoch vyskytol aj u nás zatiaľ nie veľmi rozšírený druh takzvaného severského kôrovca. Jeho výskyt si monitoruje Lesná ochranárska služba, ktorá má sídlo v Banskej Bystrici.
Smrekové porasty
sú príliš staré
„V posledných tisíc kubíkoch dreva, ktoré sa posledne vyťažili, sa možno nájde, jeden jediný zdravý kmeň, ostatné sú všetky napadnuté,“ okomentoval neutešený stav Marián Pruszkay, riaditeľ Mestských lesov. Aj on potvrdil, že každý rok vedú pravidelnú evidenciu výskytu kôrovca. Tento rok je veľmi nepriaznivý, lebo bola mierna zima a veľmi suché leto. Katastrofálna situácia bola aj pred desiatimi rokmi, vtedy bolo dokonca horšie ako teraz. Ťažilo sa aj 30-tisíc kubíkov ročne. Problémom smrekov v mestských lesoch je podľa Pruszkaya hlavne to, že porasty sú príliš staré. Niektoré stromy majú osemdesiat až sto rokov. Práve oslabené jedince kôrovec napáda najčastejšie. Staršie stromy sa totiž nestihnú brániť. „Mladý strom stihne zaliať škodcu živicou, keď sa začne kôrovec do neho navŕtavať, ale starší to nezvládne. No ak je príliš sucho, oslabené sú aj mladšie stromy,“ vysvetľuje riaditeľ mestských lesov.
Pracovať treba rýchlo, ale chlapov niet z čoho zaplatiť
Ako dodal Slávik, pre likvidáciu kôrovca je dôležitá aj hygiena. To, čo sa vyťaží, sa musí okamžite spáliť, hlavne vrcholce. To sa, samozrejme, nedá, ak je sucho. „Jediné šťastie je, že posledné tri týždne sú chladnejšie, a tak môžeme pracovať. Inak by bola situácia asi horšia. Keď je príliš sucho, nemôžeme spaľovať zvyšky zo stromov, ktoré vyťažíme. A tých sa treba zbaviť, aby sa škodca ďalej nerozširoval. Preto je lepšie, keď prší,“ doplnil. Podľa Pruszkaya je tiež ťažké prehovoriť chlapov, aby pracovali viac. „Nakazené drevo však treba vyťažiť, inak by bolo zle. Žiaľ, nemôžem dať chlapom za robotu viac, čo by si zaslúžili. Cena dreva išla dole a náklady stúpli – treba robiť jesennú ochranu, ceny sadeníc stúpli, ale kúpiť ich musíme, opravu vyžadujú cesty... A nezvyšovalo sa im už poriadne dlho. Traktorista mi minule vytkol, že nám ide iba o to, aby sme mali kubíky, ale nie je to pravda. Keby nám šlo o kubíky, ťažíme tam, kde je lepší prístup. Nám však ide o to, aby sme zlikvidovali kôrovca a ťaží sa často na dosť neprístupných miestach,“ doplnil Pruszkay.
Staré a poškodené drevo treba odstrániť,
porasty omladiť
V Hornej Marikovej treba v rámci boja proti lykožrútovi napadnutý les nielen vyrúbať, ale pristúpiť aj k jeho obnove. Buď sa niektoré miesta presvetlia, aby sa tu lepšie uchytili nálety smrekov, prípadne aj iných drevín, alebo sa stromčeky vysadia umelo. V boji proti lykožrútovi však rozhodne nie je dobré, ak sa smrekové lesy v nejakej oblasti vyskytujú ako monokultúry. Oveľa menšie problémy sú s týmto škodcom v zmiešaných lesoch. Lykožrút totiž napáda hlavne smreky. Najlepšími prirodzenými nepriateľmi lykožrúta sú podľa Pruszkaya i Slávika dážď, studená zima s holomrazom a ďateľ.
Premnoženie lykožrúta zaznamenali podľa slov Juraja Buzalku, referenta ochrany z lesného závodu v Považskej Bystrici, aj štátne lesy. Najhoršia je situácia v okolí Lednických Rovní a Lednice.
