o stromu, a ten uschýna.
Dospelé podkôrniky prezimujú pod kôrou, v ktorej sa vyvinuli, prípadne v hrabanke alebo suchých stromoch (suchároch). Vylietavajú na jar, keď teplota vzduchu dosiahne asi 17 oC. Samec pátra po vhodných smrekových stromoch, do ktorých sa zavŕta a vyhlodáva v lyku tzv. zásnubnú komôrku. Tam ho vyhľadávajú samičky, ktoré oplodní. Samice (najčastejšie dve) potom prehrýzavajú v lyku tzv. materské chodby, rovnobežne s vláknami lyka, v ktorých kladú na obidve strany vajíčka. Jedna samička nakladie v priemere 60 vajíčok. Z vajíčok sa po 5-14 dňoch vyliahnu larvy, ktoré hlodajú chodby kolmo na materskú chodbu. Škodia teda najviac zo všetkých vývojových štádií podkôrnika, pretože prerušia značný počet životne dôležitých lykových vlákien stromu. Keď larva dospeje, rozšíri chodbu do komôrky, kde sa zakuklí. Štádium kukly trvá za priaznivého počasia okolo 14 dní, pri prezimovaní aj niekoľko mesiacov. Po ďalších najmenej troch týždňoch vyliahnuté chrobáky pohlavne dospejú. Za veľmi priaznivých podmienok vývoj podkôrnika trvá 7 týždňov, pri horšom počasí sa predlžuje.V priebehu roka sa tak môžu vyvinúť jedna až dve, výnimočne aj tri generácie - v horách obvykle len jedna. Samozrejme predstava, že každý vyliahnutý chrobák napadne ďalší strom a nepretržite sa pritom geometrickým radom rozmnožuje, je nesprávna.
