Článok pokračuje pod video reklamou
ávšteve redakcie sa nám na prvý pohľad zdalo, že je trochu plachá. V skutočnosti je však veľmi temperamentná, len veľmi nerada o sebe rozpráva.
Aká bola súťaž, na ktorej ste sa zúčastnili? Podobala sa na klasickú miss, alebo to bolo niečo celkom iné?
Nie, nebolo to ako klasická miska. Súťažilo sa v troch disciplínach - spev, tanec a prezentovanie kroja. Do súťaže sa mohli prihlásiť všetky dievčatá, ktoré majú blízko k folklóru alebo sú členkami folklórnych súborov.
Zároveň sme mali aj niečo povedať o sebe. Zaspievala som kostolský čardáš Na záhumní, lebo takéto pesničky spievam najradšej, vyhovujú môjmu naturelu. Tancovala som dynamický tanec z východného Slovenska, aj s partnerom Dávidom Gabanom. Samozrejme, že tanečník to zvládol výborne, takže body získané v tanci sú tak trochu aj jeho zásluha. Keby to pokazil, bolo by zle. Aj kroj som mala z východoslovenskej oblasti, teda nie z nášho regiónu, ale zo Zemplína. Vraj mi najviac pristane. Pri jeho prezentácii som musela pomenovať jeho časti. Na špeciality v súvislosti s ľudovým odevom sa nás, našťastie, nepýtali. Najhorší bol asi spev, tam som si nebola až taká istá. Veľmi smelo a suverénne zaspievali Češky. Vôbec sa na nich nedalo poznať, že majú trému. V našom prípade tá potvora trochu zaúradovala, triasol sa mi hlas.
Čo ste hovorili o sebe? Čo zaujímalo porotu?
Do akej školy chodím, koľko mám rokov, v akom súbore tancujem. Svetový mier a požitie výhry na dobročinné akcie sa na tejto misske, chvalabohu, nerozoberali. Bolo to o niečom trochu inom aj v tejto oblasti. Zaujímali sa hlavne o to, aký je náš vzťah k folklóru a cezeň sa snažili niečo zistiť aj o nás samých. Aj krása tu bola ponímaná podľa mňa trochu inak, veď folklór je otázkou zachovávania istých historických tradícií. Žiadne módne trendy, ale stará dobrá osvedčená klasika potvrdená rokmi. Nemôžem zároveň povedať, že by medzi kandidátkami bola nejaká rivalita. Vlastne to celé prebiehalo v pohode. Necítila som, že by niekto silou-mocou chcel vyhrať. Zaujímavosťou bolo aj to, že na súťaži nebolo vyhlásené druhé a tretie miesto, len tituly dvoch vicemiss. Obsadili ich Poľka a Češka.
Odkiaľ pochádzate?
Zo Žiliny, tam som sa narodila, ale od dvoch rokov bývam tu. Rodičia sa sem presťahovali kvôli práci. Do súboru chodím už od štyroch rokov. Samozrejme, že najprv som tancovala v detskom súbore Mladosť a až neskôr v Považane. Od začiatku som bola do folklóru veľmi zapálená, bavilo ma to, všetky ostatné záľuby išli viac-menej trochu bokom. Problematické obdobie som prežívala v puberte. Jedine vtedy som mala prestávku. Najhorší vek pre vzťah - ja a folklór - bol, keď som mala štrnásť. Príčinou neboli nejaké problémy s láskou, alebo niečo podobné. Prestalo ma to jednoducho baviť, prekvapená bola aj vedúca súboru pani Galková, ale nevedela som to nijako vysvetliť. Jednoducho sa mi odrazu tancovať nechcelo. Možno bolo príčinou aj to, že som sa chcela už rýchlo posunúť ďalej, z detského súboru do Považanu. Nemala som však na to potrebnú výšku. Už som sa nechcela hrať a tancovať, chcela som už len tancovať. A pretože k Považancom som vtedy ešte nemohla, prestala som chodiť.
Kde študujete a čo vás zaujíma okrem folklóru?
Chodím na Gymnázium v Považskej Bystrici. Mám šestnásť rokov, no onedlho budem mať už sedemnásť. Bavia ma cudzie jazyky, neznášam fyziku, to je podľa mňa úplne najhorší predmet a nemusím tiež chémiu. Na vysokej škole by som chcela ďalej študovať cudzie jazyky. Časopisy a noviny veľmi nečítam, skôr knihy a prím hrajú „poterovky“. Prečítala som všetky diely a už sa teším na ďalší. Zaujímajú ma historické filmy, komédie. Mám aj priateľa, chodí na gymnázium, je to môj spolužiak. Hrá hádzanú a, žiaľ, nie veľmi rád tancuje. Na diskotéky veľmi nechodím. Dnes letí hlavne hip-hop, ale mne sa tento tanec vôbec nepáči. Skôr ma bavia klasické tance a latino. Rada sa chodím v zime snowboardovať. Pri tomto druhu športu samozrejme hrozí úraz, čo je pre každú tanečnicu pohroma. Mám však výborného inštruktora, a tak som zatiaľ nemala nejaké problémy. Okrem toho aj lyžujem a plávam. Počúvam hlavne írsku rockovú skupinu U2 a tiež Red Hot Chili Peppers.
Ako ste sa dostali k tomu, že pôjdete na súťaž miss?
V Rožnove pod Radhoštom bol užší výber, vlastne také predkolo. My sme sa ho však nezúčastnili, boli sme tam len vystupovať na festivale. Tam si nás všimli organizátori, naznačili vedúcej súboru, že sme pekné a už to bolo. Prečo som išla práve ja? Pôvodne mal ísť niekto celkom iný. Zhodou okolností sa však stalo to, že nikto z pôvodných kandidátov nemohol, a tak som išla ja. Nuž, a čo čert nechcel, vyhrala som. Takže to bola náhoda, išiel, kto mohol. Ja som vlastne najmladšia.
Čo bola hlavná cena?
Vyhrala som zájazd na Kanárske ostrovy. Pôjdem asi s rodinou, rodičia si budú musieť doplatiť. No a špeciálna cena je zoskok padákom. Je to síce s inštruktorom, ale túto cenu si vychutnávať nebudem. Tatino je záchranár, jemu to sadne, takže pôjde on. Odrádza ma strach z neznámeho, nemám rada neistotu.
Ako je to s maľovaním na súťaži?
Zatiaľ, čo na klasickej miss zohráva veľkú úlohu aj úprava tváre, ktorá je do detailov prepracovaná a make-up misiek je dosť výrazný, niekedy možno až prehnaný, na našej miss to bolo trochu inak. U nás bolo dôležité to, aby sme mali výrazné červené pery a jemne zvýraznené oči. Češky napríklad neboli namaľované takmer vôbec.
Aký ste človek?
Nemám rada okázalosť. Nerada sa pretŕčam. Aj tento rozhovor sa mi robí veľmi ťažko. Najprv som sa v kútiku duše dúfala, že jeho príprava sa konať nebude, lebo som nemala veľkú chuť hovoriť o sebe. Žiaľ, nestalo sa, a tak tu sedím a zhovárame sa (smiech...)
Kto je človek, ktorý vás vždy podrží?
Moja mamina a priateľ Tomáš. To sú moje životabudiče.
Rozhovor pripravila
