Pritom slovenčina má na pomenovanie javov primerané domáce slová. Na odbornom seminári o˙úrovni spisovnej slovenčiny na začiatku 21. storočia v rámci stretnutia učiteľov slovenčiny z˙trenčianskeho regiónu to uviedol jazykovedec Ivor Ripka. Veľmi kriticky hodnotil aj jazykovú úroveň najmä mladších pracovníkov masmédií. „Ivor Ripka pripomenul, že slovenský jazyk sú dobré husle, len treba vedieť na nich hrať,“ informoval Peter Toman z tlačového oddelenia Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK).
Cudzie slová na zasadnutí zastupiteľstva alebo pri rozhovoroch s novinármi s obľubou používa napríklad podpredseda TSK Jozef Božik. „Tento trend je typický nielen u nás, ale aj v Čechách. Používanie cudzích alebo odborných výrazov sa aj u mňa stalo tradíciou. Keď človek pozná ich význam a vie ich použiť, tak s tým nemám problém. Ale pokiaľ je to pozérstvo, je to umelé a ľudia tieto slová používajú nesprávne, tak sa to nepáči ani mne,“ uviedol Božik a dodal, že politici skôr používajú dva slovníky, ľudový a odborný. Božik napríklad rozhodnutie samosprávneho kraja spojiť viacero stredných škôl, aby sa ušetrili prostriedky, vysvetlil slovami, že „celý trend racionalizácie, optimalizácie je determinovaný výškou finančných príspevkov pre jednotlivé školy a tá je odvodená od normatívneho financovania z hľadiska preneseného výkonu štátnej správy. Negatívne demografické trendy, ktoré hovoria o klesajúcom počte žiakov a klesajúcom počte študentov stredných škôl vyvolávajú tlak, aby sa školy rušili alebo spájali.“
