Pre tých, ktorí si billboard nevšimli, len pripomíname, že na ňom bola odfotografovaná ľudská dlaň a v nej porušený ľudský plod – podľa textu na billboarde, v jedenástom týždni tehotenstva. Arbitrážna komisia Rady pre reklamu rozhodla, že billboardy porušili etické pravidlá reklamy. Aj napriek rozhodnutiu rady organizátori kampane neetickú reklamu nestiahli a pokračujú v nej doteraz. Nás zaujal nielen etický, no i vecný problém reklamy. Aj trochu lepšie informovaný laik totiž postrehol, že plod na fotografii bol evidentne starší ako jedenásť mesiacov. „V jedenástom týždni má plod do 32 milimetrov. V tomto týždni sa dajú diferencovať hlavička, trup, končatiny, prebieha organogenéza. Plod na fotografii je určite starší, podľa môjho názoru tak v 20. týždni tehotenstva,“ povedal nám Roman Ďurček, lekár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia NsP v Považskej Bystrici.
Cieľom reklamy (ako vidno nielen neetickej, no i klamlivej) bolo apelovať na odmietnutie umelého prerušenia tehotenstva a nepriamo zrejme aj získať podporu verejnosti k myšlienke presadeniu podpisu zmluvy vo výhrade svedomia medzi Slovenskou republikou a Vatikánom. Na jej znenie a podstatu sú rôzne názory. Nás zaujímalo, ako problém interrupcií riešia v považskobystrickej nemocnici. „Interrupcia je na rozhodnutí ženy, ktorá sa pre zákrok rozhodla. Ako lekár ju oboznámim s rizikami, ktoré zákrokom podstupuje, vie o tom, že zákrok môže viesť až ku sterilite. Jej konečné rozhodnutie musím rešpektovať. Stali sa už prípady, že potom, čo sme ženy informovali o rizikách, od zákroku ustúpili. Interrupcia je aj pre nás nepríjemný zákrok, verte, nerobíme ho radi. Najmä pre ženy a dievčatá, ktoré ešte nerodili, je to vysoko riziková. V posledných rokoch sa ich počet rapídne znížil. Kým pred pár rokmi sme mali 3 – 4 interrupcie denne, teraz ich toľko nie je za týždeň. Je to však skôr tým, že vstupom do Európy sa k nám dostali účinné formy antikoncepcie,“ vyjadril sa Ďurček a pokračoval: „Podľa mňa väčším problémom ako interrupcie, je absentujúca sexuálna výchova na školách. Dnes už nie je výnimkou, že so sexuálnym životom začínajú už 14 – 15-ročné dievčatá. Dievčatá kvôli chýbajúcej osvete nevedia, ako predchádzať neželanému tehotenstvu.“
Problém výhrady vo svedomí a odmietnutie lekárov robiť interrupcie vyriešili v považskobystrickej nemocnici tak, že už keď lekára prijímajú, zaujíma ich, či je ochotný robiť interrupcie. Iné je to podľa Ďurčeka na klinikách, kde je 20 – 30 lekárov, tam určite majú doktorov, ktorí interrupcie nerobia. V NsP v Považskej Bystrici síce nemajú lekárov, ktorí odmietajú vykonať interrupcie, no dvaja či traja anesteziológovia odmietajú podať anestéziu pri umelom prerušení tehotenstva. Otázka interrupcií sa reklamnou kampaňou určite nevyrieši. Odporcovia umelého prerušenia tehotenstva zostanú odporcami, zástancovia zástancami. Lekári sú tak medzi dvoma mlynskými kameňmi – na jednej strane etická stránka, na druhej odborná lekárska. „Skôr sa prikláňam k tomu, že o interrupcii by sa mala rozhodovať žena. Ak je poškodený plod, prípadne nejaká vada nezlučiteľná so životom, žena má nárok na umelé prerušenie tehotenstva do 24 týždňa. Druhou stránkou je súčasná sociálno-ekonomická situácia. Opakujem ešte raz, interrupcie nerobíme radi, no v konečnom dôsledku o nich rozhodujú samotné ženy“, dodal Ďurček.
