no je však isté, utorok 18. september určite nebol ani nudný, ani pokojný. Už len preto, že podmienka dôstojného a elegantného oblečenia robila mnohým účastníkom (2. ročník a sexta) vrásky na čele. Ako správni „gympláci“ sme to však s prehľadom zvládli a nenechali sme nič na náhodu. No a po príchode štyroch „nablýskaných autobusov“ nám už naozaj nič nestálo v ceste za poznaním.
Našou prvou zastávkou bola budova Matice slovenskej v Martine. V múzeu sme sa dozvedeli množstvo faktov a informácií o porevolučnom období, o autoroch a dielach, či o samotnej Matici slovenskej. No keďže program našej exkurzie bol pestrý a času málo, rýchlo sme sa pobrali ďalej – na Národný cintorín. Len tak mimochodom, nie je cintorín ako cintorín. Tento je špeciálny, pretože národné cintoríny nepatria medzi „bežnú výbavu“ mesta či štátu. V Európe s ú iba dva – v Paríži a v Martine. Je tu pochovaných mnoho významných Slovákov.
Poslednou zastávkou bola návšteva Žilinského mestského divadla. Keďže sme trochu nestíhali, rozchod v Žiline trval iba 20 minút. No aj tak lepšie ako nič. O jednej sme už boli usadení v divadle a netrpezlivo sme čakali na zmodernizovanú verziu Gogoľovej hry Revízor. Predstavenie bolo netradičné, plné humoru a situačnej komiky a miestami skutočne presne vystihlo problémy dnešnej doby. Po predstavení sme zmorení nasadli do autobusov a vydali sme sa na cestu domov.
Čo dodať na záver? Hádam len poďakovať pani profesorkám, ktoré túto exkurziu zorganizovali a dúfať, že podobných „výletov“ bude stále pribúdať.
Autor: Vierka Sláviková