Článok pokračuje pod video reklamou
predstavovali skôr bohéma v dôchodcovskom veku s vlajúcimi rednúcimi vlasmi. Skutočnosť však bola celkom iná. Vladimír Ragula je mladý sympatický 36-ročný chlapík, ktorý s umeleckým bohémstvom nemá nič spoločné. Naopak, na to, čo dokáže, je až príliš skromný.
Domček ako z rozprávky
Naše stretnutie sa odohralo v jeho rodnej obci – v Hatnom. Prekrásny drevený domček s kamennou podstavbou, ohradený plotom rovnakej materiálovej kombinácie, vzbudzuje obdiv každého, kto okolo neho prejde a človek si nevdojak spomenie na domček z rozprávky o perníkovej chalúpke. Pri vstupe do veľkej obývačky s ručne vyrobenou drevenou podlahou zrazu oči nevedeli, kam skôr pozrieť. Či na plastiky, obrazy, vyrezávané drevené rámy, alebo na štýlové ručne robené predmety a časti nábytku z kovu, dreva i kameňa. Až vtedy sme pochopili, prečo zostal Vladimír Ragula zarazený, keď sme ho nazvali rezbárom. „Robím to, čo ma práve baví. Ak mám chuť na maľovanie, maľujem, inokedy sa venujem práci s drevom, sem-tam i so železom. Záleží to od nálady, akú mám. Nemám rád nejaké zaškatuľkovanie. Gro mojej činnosti je však rezbárčenie a maľovanie“, povedal nám otec troch detí - 13-ročného Richarda, o rok mladšieho Tomáša a desaťročnej Lucie.
Jablko ďaleko od stromu
V jeho prípade padlo jablko dosť ďaleko od stromu, z jeho predkov totiž umelecké sklony nikto nemal. Hádam len dedo sa občas venoval drevu, no vyrábal len praktické veci do domácnosti. Aj Vladimír objavil v sebe umelecký talent dosť neskoro. Ani v rodnom Hatnom, ani počas základnej školy, či štúdia na „priemyslovke“ ani len netušil, že ho natoľko opantá drevo a maliarske plátno. „Rezbárstvu a maľovaniu som sa začal venovať až po základnej vojenskej službe. Spočiatku som vyrezával insitné figúrky oráčov, bačov a podobne. Neskôr som začal robiť reprodukcie nejakej tej krajinky, no s tým som časom prestal a začal som sa venovať náročnejším projektom. Keď sa na niektoré prvotiny z minulosti pozriem, mnohokrát sa za ne aj hanbím,“ spomína na svoje umelecké začiatky.
Najčastejšie svoje nálady prenáša do lipového dreva, no v posledných rokoch sa pasuje už aj s náročnejšími drevinami – bukom, orechom, pričom za jeden z najvďačnejších materiálov považuje orechové drevo. Naraz má niekedy rozrobených aj niekoľko prác, keď ho zunuje práca na jednom, vrhne sa na druhé, na ktoré má momentálne náladu. Ak je dielo rezbársky dokončené, nastupuje podľa potreby morenie a záverečnou fázou je povrchová úprava včelím voskom. Nepracuje však živelne, svoje práce si vždy najskôr premyslí, myšlienku prenesie na papier a až potom nasleduje samotná tvorba. Čo sa deficitu námetov týka, má opačné problémy ako mnoho podobných amatérskych umelcov. „Mám toho pokresleného toľko, že ak by som to chcel všetko zrealizovať, zabralo by mi to mnoho rokov. Zla a nespravodlivosti je na svete stále mnoho,“ vysvetľuje pretlak umeleckej inšpirácie.
Inšpiruje ho zlo
Ako sám povedal, najväčšou inšpiráciou pre jeho tvorbu je zlo, konzumný spôsob života a všetky negatívne javy, s ktorými sa v živote stretol. „Nie som optimista a neverím na náhodu. Všímam si zlo okolo seba a všetko negatívne, čo sa deje, sa snažím preniesť do svojich diel. Škrie ma spôsob, akým žijeme. Odcvikneme si v robote a utekáme sa dať hypnotizovať k televízoru alebo nakupovať. Hnevá má nespravodlivosť, a ak sa mi podarí preniesť svoje negatívne pocity do dreva či na plátno, strasiem sa zlej nálady,“ ozrejmuje svoje umelecké ťaženie človek, ktorého životným snom je venovať sa svojej záľube profesionálne. Zatiaľ pracuje v lisovni v Považských strojárňach a ako hovorí, má dobré zamestnanie a práca ho baví. Spolu s rodinou býva v byte v Považskej Bystrici, novopostavená drevenica slúži zatiaľ len ako ateliér a rezbárska dielňa, kam dochádza za svojím koníčkom niekedy aj päťkrát týždenne. Vladimír však verí, že sa tam presťahuje celá rodina.
Premiéru verejnej prezentácie svojich prác mal v roku 1996 na celoslovenskej výstave Výtvarné spektrum v Trenčíne. „V prvom ročníku som bol vôbec rád, že niektoré moje práce v Trenčíne vystavili. Výber bol totiž tvrdý, a preto ma tešilo, že sa niektoré moje plastiky dostali medzi vystavené exponáty. O rok neskôr som už dostal za plastiku cyklistu aj ocenenie. K jeho vytvoreniu ma inšpirovala cesta na bicykli z Podvažia, kde sme s manželkou bývali u svokrovcov, do Hatného, kde som už začínal so stavbou drevenice,“ hovorí Ragula. I keď odborné umelecké vedenie nikdy nemal, má do detailu preštudované Dejiny umenia. Ako však tvrdí, nikdy sa nechcel nechať zatiahnuť do nejakého umeleckého slohu. I keď pred pár rokmi inklinoval chvíľu ku kubizmu, predsa len je v globále umelecký voľnomyšlienkár a do svojich diel dáva to, čo cíti. „Neviem, prečo by som mal sám seba zaradiť do nejakého prúdu. To nech urobia druhí,“ bráni sa zaškatuľkovaniu. „Baví ma figurálna tvorba a niektorí tvrdia, že najmä moje obrazy prechádzajú až do abstraktnosti.“
Umelec i praktik
V útulnej drevenici sme sedeli za nádherným štýlovým dreveným stolom so šachovnicovým vzorom, na hnedých drevených stoličkách. V pozadí bol krb a vedľa neho schody s umeleckým kovovým zábradlím vedúcim na poschodie s tromi izbami. Nielen to, no i celá kuchyňa, podlahy, stropy, dvere, skrine, okná, kľučky, digestor a vlastne všetko, čo v dome je, bolo dielom talentovaného rezbára, či ak chcete, maliara. Vladimír je však detailista, ktorý nie je nikdy spokojný. „Roboty na dome je ešte habadej. Veď sa len pozrite, na strope ešte nemám pozakrývané skrutky, na krbe chýba kovová lišta a vôbec, mnoho detailov ešte čaká na dokončenie,“ dodáva. Jeho snom bolo postaviť dom z materiálov, ktoré poskytuje okolitá príroda. Dreva je v horách habadej, materiál na základy poskytol kvalitný kameň z okolia, a vari až na plechovú strechu je celý dom a jeho vybavenie postavené z prírodného materiálu.
Po dvojhodinovom rozhovore a oboznámení sa s výtvormi šikovných rúk Vladimíra Ragulu sme opäť raz museli skonštatovať, že v našom okolí je mnoho šikovných ľudí, ktorých kvality nie sú u nás docenené. Ktovie, možno i Vladimír Ragula raz prekoná až prílišnú ľudskú skromnosť, priostrí si doteraz mäkké lakte a jeho diela (umelecké i praktické) ho preslávia široko-ďaleko.
