nedávnom ich skončené ročníky?
SMHL
Táto súťaž má u našich hasičov a ich kolegov z Moravy dlhšiu tradíciu. Tá napríklad v roku 2003 pritiahla do ligy viacero našich zástupcov. V kalendári boli napríklad aj Brvnište či Púchov, celkovo sedem súťaží z pätnástich bolo v našom regióne. Celkovo sme pohár nezískali, hoci po ňom siahali hasiči z L. Rovní. O rok bolo súťaží sedemnásť a u nás iba šesť. Opäť boli najlepší Rovňania a u žien sme získali vďaka Ďurďovému bronz. Rok 2005 bol dokonalým prepadákom, keď sa naši zástupcovia medzi mužmi nedostali do prvej päťky, česť zachraňovalo opäť Ďurďové. Minulý rok sme z trinástky štartov organizovali iba štyri, no Ďurďovčania získali bronz a Streženice s Ihrišťom u žien zavŕšili úspešný rok.
Tento značil opäť ústup z pozícií, najmä u žien. Štvrté skončilo Ďurďové a dobre rozbehnutá Zbora bola klasifikovaná ako piata. Okrem nich sa do top desiatky dostalo iba Podhorie. U žien sme obsadili všetky priečky od tretej smerom dolu. Opäť sme organizovali iba štvoro pretekov.
Čo bude v novom ročníku, ťažko predpovedať. Vyhodnotenie tejto súťaže je na kompetentných, ktorí povedia, čo bude s ligou, ako sa možno upravia jej pravidlá, či niekto pribudne alebo vypadne z kolotoča súťaží. Liga určite splnila základné požiadavky, ktoré na ňu kládli tí, ktorí ju zakladali. Na súťaže chodí čoraz viac divákov a súťaže s päťdesiatkou zúčastnených družstiev prestávajú byť magickým číslom. Súťaž si vylepšuje imidž, čo by mohlo prilákať viac sponzorov nielen medzi rady DHZ, ale aj samotných súťaží.
SSHL
Tá mala v tomto roku premiéru. Ako všade, kde sa začína, sa nájdu „mušky“, ktoré by sa mali odstrániť. To by mala byť starosť organizátorov, ktorí zohnali dobrých sponzorov a na prekvapenie sa stal jej pevnou súčasť aj župan žilinského vyššieho územného celku Juraj Blanár. Nezabudol, že aj on bol hasičom a vyšiel im v ústrety. Možno aj tu vedie cesta, ako získať časť potrebných finančných prostriedkov na rozbeh a plynulý chod ligy.
Muži mali, na rozdiel od žien, v programe dvanásť pohárových súťaží, ktoré sa zarátavali, na rozdiel od už spomenutej ligy, do celkového hodnotenia všetky. Ich kolegyne mali iba polovičku, čo si myslím, že bolo na škodu ligy a nežné pohlavie bolo zbytočne ukrátené.
Záver ligy sa zdal trošku čudný, ba až nepochopiteľne posunutý na kraj regulárnosti. V Predmieri uznali rozhodcovia po odvolaní výkon Trnového, aby o niekoľko dní o body prišlo. Potom prišlo N Rudinky v Staškove a záverečná dráma práve v Rudinke. V závere nechýbali lige „grády“, no tie by nemali pribúdať „rôznymi“ spôsobmi. Z našich zástupcov chýbalo striebornému Ďurďovému máličko na zlato, jeho ženy si vybojovali striebro v záverečnom rozstrele.
Nezabudli sme na mládež?
Táto otázka sa natíska, keď spomenieme Púchov, Ladce, Pruské, Zboru či Horný Moštenec (pardon, ak sme niekoho nespomenuli) a klasický Plameň. Je to málo. Možno by stálo za uváženie rozmýšľať nad ligou pre deti, ktoré by dostali šancu viackrát ako možno päťkrát za rok ukázať, čo v nich je. Žiacka liga by mohla byť súčasťou pohároviek dospelých, ako tomu je napríklad v Predmieri.
