Zo svojej praxe majú aj veľmi nepríjemné spomienky, sú šťastní, keď sa nič nevyskytne
V Beluši tento rok nemali v detskej ambulancii našťastie pacienta s otravou hubami. „Pred šiestimi rokmi sme však mali ťažký prípad. Išlo o jedenásťročného chlapca. Rodičia prišli s tým, že je mu zle. Chlapec mal obtiaže tri dni, a keď sa konečne vybrali k lekárovi, bolo už príliš neskoro. Aj napriek tomu, že bolo dieťa okamžite prevezené do Banskej Bystrice, zomrelo,“ len veľmi nerada si spomína na prípad zo svojej praxe detská lekárka z Beluše Božena Ivorová. Jej kolega, všeobecný lekár pre dospelých, Vladimír Vician nám povedal, že dospelí ľudia sa často s ľahšími otravami lekárovi ani nepriznajú, a tie ťažšie končia v nemocnici. Nedobrú skúsenosť má tiež Viliam Cíbik z Pruského. „Tento rok som, chvalabohu, nemal nič. Zažil som však v minulosti prípad pacienta, ktorý prišiel do ambulancie s tým, že zjedol muchotrávku. Zomrel,“ spomenul si Cíbik.
Jozef Jurčík z Dolnej Marikovej, čo je vychýrená hubárska oblasť, si nepamätá na ťažšie otravy hubami. „Ľudia asi vedia, čo majú zbierať. Horšie je to už s úpravou húb. Nebezpečné sú hlavne plávky. Predsa len ide o jedlo ťažšie stráviteľné, čo si veľakrát neuvedomujú. Aj tento rok som sa preto stretol s podráždeným, pokazeným žalúdkom po tom, čo pacienti konzumovali plávky upražené s vajíčkom,“ doplnil Jurčík. Jeho kolega Libor Oravec dodal, že ľudia s obľubou konzumujú aj mladé plávky, len tak opečené na platni. „Tie sa dajú zameniť so všeličím. Tento rok som sa, našťastie, nestretol s otravami. Na pohotovosti sme mávali po iné roky tak dva až tri prípady ročne, výnimočne raz to bolo desať pacientov,“ doplnil Oravec.
Primári detského a interného oddelenia v Považskej Bystrici Igor Steiner a Peter Pružinec na otázku, či sa tento rok stretli s otravami hubami, zareagovali takmer rovnako. „Našťastie nie a dúfam, že sa ani nestretneme.“ Skonštatovali tiež, že s ťažšími prípadmi otráv sa nestretli už niekoľko rokov. Obvodná lekárka z Prečína Daniela Krištáková nás však upozornila, že sezóna na huby, ktoré sa najčastejšie s jedovatými hubami zamieňajú, ešte len začala. S ťažším stavom otravy sa našťastie ani ona nestretla. Jej kolegyňa, detská lekárka Katarína Gregušová si však spomína na prípad troch malých pacientov, ešte keď pracovala na detskom oddelení. „Starí rodičia im dali zjesť nejaké jedlo z húb, myslím, že to bola polievka. Nepamätám si už presne, koľko rokov mali tí chlapci, ale myslím, že do školy chodil len jeden z nich. Chlapča, ktorému sa pravdepodobne ušiel najväčší kus jedovatej huby, možno aj viacerých, padol po úporných bolestiach nakoniec do kómy a už sa neprebral. Jeden z bratov mal poškodený i centrálny nervový systém. Zostal natrvalo invalidom. Len jedno z detí bolo bez trvalých následkov,“ veľmi nerada sa vracia k prípadu spred takmer tridsiatich rokov lekárka. „Najviac ma mrzelo, že tomu chlapcovi nemôžeme pomôcť. Do nemocnice prišli príbuzní príliš neskoro. Bola to pre mňa ako mladú lekárku veľmi smutná skúsenosť,“ doplnila Gregušová.
Toxikologička Silvia Plačková z Bratislavy sa nám po opísaní príznakov vyjadrila, že v tomto prípade starí rodičia pravdepodobne navarili jedlo z viacerých druhov jedovatých húb.
Autor: berko
