Boli si veľmi blízke. Keď jej zomrela trojmesačná sestrička dvojča, prišla akoby o polovicu tela
Radka je sympatické a usmiate šestnásťročné dievča. Jej život i rodičov je spojený s troma písmenami DMO. Vážna diagnóza. Detská mozgová obrna. Michaliszkovci zo Bzinciec pod Javorinou však nezatrpkli. Napriek mnohým nástrahám tejto zákernej choroby veria v lepšiu budúcnosť. Aj ich dcéra Radka im dáva silu bojovať s nepriazňou osudu a dúfať v zatiaľ nesplnený sen, že vozík sa raz stane zbytočným a obuje si topánky. Na vlastných nohách prejde trávou i pieskom a bude počuť klopkanie vlastných podpätkov…
Dvojičky Veronika a Radka
Rodičia malých dvojičiek zažívali krásne chvíle. V nemocnici bolo všetko v poriadku a k jednoročnému synovi Šimonovi pribudli dve zdravé dievčatká. Myšlienky smerovali už k nákupu spoločného oblečenia, mama sa tešila na ich dlhé vlásky a mašle v nich. Napriek tomu, že deti sa narodili predčasne, v siedmom mesiaci tehotenstva, nič nenasvedčovalo príchodu veľmi smutných dní. „V pôrodnici sme strávili tri mesiace. Radka vážila 1,80 kilogramov a Veronika iba o niečo menej. Po príchode domov však Veronika veľmi plakávala a nechcela jesť tak ako jej sestrička Radka. Priberala iba veľmi málo a začali čoraz častejšie návštevy lekárov. Onedlho celú rodinu zasiahla veľká tragédia. Dcérku sme našli v postieľke mŕtvu. Veronike dotĺklo srdiečko veľmi skoro a svoju malú sestričku navždy opustila už po troch mesiacoch,“ so smútkom v očiach spomína na ťažké dni svojho života jej mama Janka. V záverečnej lekárskej správe figuroval aj v súčasnej dobe známy syndróm náhleho a neočakávaného úmrtia. Žiaľ, toto nedeľné ráno nebolo posledným veľmi smutným v ich rodine.
Opustená Radka
Onedlho na to išla Radka na pozorovanie do nemocnice. Strata jej sestričky zanechala na jej psychike stopy. Radka s Veronikou boli jednovaječné dvojčatá a podľa slov jej mamičky sa musela cítiť, ako keby prišla o polovicu svojho telíčka. „ Na miesto Veroniky sme k nej do postieľky dávali maca, aby mala Radka pocit, že vedľa nej stále niekto leží. Bolo to strašné obdobie. Trvalo mi vyše pol roka, kým som sa z toho aspoň trochu dostala. Veroniku som stále videla, preto sme sa presťahovali z Nového Mesta nad Váhom do Bziniec. Čakali ma ešte moje dve ďalšie malé deti a bolo treba žiť ďalej,“ spomína Jana Michaliszková.
Mladá mamička však začala pozorovať zdravotné problémy aj u malej Radky. Nesedela a nedvíhala hlavičku tak ako jej vrstovníci.
Neúprosnú diagnózu sa rodičia dozvedeli až v Čechách
Radkine pohybové problémy neutíchali a rodičom lekári ponúkli preliečenie a vyšetrenie až v Kostelci nad Černými Lesy. Tu sa malo obrátiť všetko k lepšiemu a vyriešiť všetky problémy vtedy už jednoročného dievčatka. „V pražskom Motole nás primár odporučil na liečenie. V Kostelci sme stretli deti s ťažkým osudom a veľmi to na mňa vtedy zapôsobilo. Prvýkrát v živote som videla deti bez nožičiek, ručičiek, na vozíku i slepé. Preplakala som mnoho dní. Na postieľke, pri Radkinom mene zjavilo DMO. Až sestrička mi vysvetlila, čo sa skrýva za skratkou. Detská mozgová obrna. Precestovali sme celú republiku, aby sme sa až v meste za Prahou dozvedeli túto ťažkú informáciu. Odvtedy si dávam otázku, prečo práve naša Radka?“ dodáva mamička. Malá dcérka údajne v čase úmrtia sestričky Veroniky prekonala detskú mozgovú obrnu. Jej následky sprevádza súhrn príznakov, ktoré vznikajú poškodením nezrelého mozgového tkaniva. Po príchode domov začali v Novom Meste nad Váhom každodenne cvičiť a do Piešťan dochádzať ambulantne na „laserové lúče“.
Školáčka Radka
Čas nezastaví nikto a aj Radka dosiahla školský vek. Ani zdravotné problémy jej nezabránili v štúdiu. Navštevuje špeciálnu školu na Dúbravskej ceste v Bratislave, kde chodia deti, ktoré sú postihnuté telesne spoločne s mentálne postihnutými deťmi. Rodičia ju každý piatok privezú z Bratislavy domov a v nedeľu vezú na školský internát. Samozrejme, ak sa Radke zapáči víkendový program, ktorý organizuje škola, rada ostane v kolektíve svojich spolužiakov aj v sobotu i v nedeľu..„Radka je zodpovedná a trpezlivá žiačka. Hneď v piatok po príchode domov si robí úlohy. V učive je, pochopiteľne, pozadu. Motorika rúk je na nízkej úrovni, dokáže však niečo nakresliť. Napíše napríklad mama, oco či Šimon. Jednoduché slová, zvládla by aj jednoduchú vetu. Podstatné je, že chce a má snahu,“ svorne sa zhodujú rodičia. Bratislavskú školu si pochvaľujú: „V triede sú štyria až piati a každému žiakovi sa vyučujúca individuálne venuje na základe jeho schopností. Radka má jednu spolužiačku nevidiacu a ďalšiu mentálne postihnutú,“ dodávajú. Zaujímavosťou je aj forma „rodinnej“ školy, ktorá deti pripravuje na praktický život. Vštepujú sa im hygienické návyky, samostatnosť. Radka chodila jeden rok aj do známej školy na Mokrohájskej ulici v Bratislave. Lepšie sa však cíti v súčasnom pôsobisku. Teší sa na spolužiakov, majú výborne vyplnený voľný čas. Medzi deti chodia herci i speváci. Navštevuje túto školu už od ôsmich rokov a manželia sú veľmi spokojní.
Operácie, kúpele, liečenia, rehabilitácie…
Napriek mnohým náročným operáciám a prežitej bolesti sa dodnes Radka nedokáže sama postaviť a ani posadiť. Potrebuje stále celodennú, dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť. Jej starostliví rodičia sa snažia robiť všetko, čo je v ich silách, aby nič nezanedbali. Ortopéd z Brna jej operoval kĺby. Podľa manželov Michaliszkových mala Radka chrupavku abnormálne zarastenú v kĺbe a nasledovalo jeho vybrúsenie a otáčanie stehennej kosti. „Potom sme čakali vyše mesiaca, kým sa vytvorí nová chrupavka pri kĺbe. Radka mala vtedy osem rokov, bola celá v sadre. Už vo veku jeden a pol roka podstúpila operáciu oči, ktoré jej škúlili. Jeden zo sprievodných znakov tejto choroby jej odstránili vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. V súčasnosti sa pre Radku a jej celú rodinu objavuje nová veľká šanca…
Liečenie v Piešťanoch je nádejou do budúcnosti
Mladí manželia by svojej dcére Radke určite obetovali aj život. Sledujú akékoľvek informácie, ktoré by pomohli poraziť jej ťažké ochorenie a ich dcéru by postavili na nohy. Vďaka televíznej relácii sa dozvedeli o rehabilitačnom a liečebnom zariadení v neďalekých Piešťanoch, ktoré tu funguje už tri roky. „Liečia aj pomocou korzetu, v ktorom sú deti oblečené, a ten robí pohyby miesto nich. Radku treba naučiť chodiť a my veríme, že sa to podarí. Určitú nádej nám dal aj lekár. Radka by možno pomocou barličiek alebo chodítka mohla niekedy chodiť. Veľmi však bude závisieť aj od psychiky našej dcéry. Musí sama chcieť a musí sa tomu naplno venovať. Na Radkinom tele je viacero postihnutí a odporúča sa jej štvortýždňové liečenie v tomto centre. To by bolo vhodné každé tri-štyri mesiace opakovať. Boli by sme radi, keby sa tam Radka čo najskôr dostala,“ s nádejou rozprávajú manželia.
Pre zdravie treba získať množstvo financií
Rodičia Radky robia, čo môžu. Zabezpečiť pre ich dcéru pri jej vážnom zdravotnom postihnutí kvalitný spôsob života je v dnešnej dobe finančne veľmi náročné. Otec vyčísluje nemalé položky, ktoré však vôbec neľutuje. „Špeciálna stolička stojí 15-tisíc korún, dobré chodítko 50-tisíc korún a jej vozík nás vyšiel vyše stotisíc korún.“ Finančne najnáročnejšia položka manželov ešte len čaká. Oslovujú sponzorov, organizujú benefičný koncert. Chcú pomôcť svojej milovanej dcérke a čo najskôr začať s jej liečením v Piešťanoch. Jeden liečebný pobyt tu stojí vyše stotisíc. Pobyt však treba opakovať. Do centra chodia pacienti z Rakúska, Talianska, Švajčiarska. Tým však výraznou mierou pomáha ich sociálna poisťovňa. Ďalším výdavkom sú pravidelné mesačné poplatky za školu v Bratislave. Štyritisíc…
Chýba združenie rodičov detí s rovnakým postihnutím
Radka sa spolu so svojimi rodičmi statočne borí životom. Podobnú diagnózu prežívajú i ďalšie deti. Ich rodičia majú podobné problémy, starosti. Jej mama túži po vzniku klubu v Novom Meste nad Váhom alebo v širšom regióne, kde by sa rodiny so spoločným osudom mohli stretávať. „Rada by som založila združenie rodičov, ktorí majú takto postihnuté deti. Jedna rodina má také skúsenosti, iná by mohla prospieť ďalšími informáciami pri liečbe tejto choroby. Určite by sme si navzájom pomohli aj psychicky. Poznáme sa s niektorými rodičmi v Bratislave, ale chceme sa stretávať aj s našimi rodákmi a navzájom si pomáhať,“ vyjadruje nádej sympatická mama.
Pomôcť môžete aj vy…
Neľahký osud. Zdravý človek si často ani neuvedomí, aký dar mu je daný. Pokiaľ nepríde nevítaný hosť. Choroba. Niektoré trvajú iba pár dní, s inými zápasíte roky. Niekedy úspešne, dakedy vás zlomí silnejší nepriateľ. Radke však môžete pomôcť aj vy. Finančné nároky pri liečbe jej choroby sú naozaj nemalé. Napriek veľkej snahe rodičov riešiť svoju finančnú situáciu z vlastných prostriedkov, treba Radke i jej rodičom pomôcť. Možno, že aj váš finančný príspevok pomôže usmiatu dievčinu postaviť na vlastné nohy…Vďaka. Číslo účtu: 0041551204/0900.
Text : Martin Šimovec
Foto : archív rodičov
