Prečo viazne záujem o čerpanie úverov Štátneho fondu rozvoja bývania?

Vláda schválila ešte v polovici septembra nariadenie, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o druhoch a výškach poskytovaných podpôr pri bývaní na jednotlivé účely z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Ide vlastne o vykonávací predpis k parlame

ntom schválenej novele zákona o ŠFRB. O zmenách v súvislosti s novým zákonom a podrobnostiach nariadenia sme sa porozprávali s Vierou Zboranovou, ktorá sa v rámci okresu Považská Bystrica venuje tejto problematike. K akým najdôležitejším zmenám došlo v rámci novely zákona, ktorý stanovuje podmienky pre čerpanie úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania? Od 1. septembra je v platnosti nový zákon o poskytovaní podpory zo ŠFRB. Zrušila sa v ňom obmedzujúca podmienka pre zatepľovanie bytových objektov. Tento úver sa v minulosti nedal čerpať na zateplenie rodinného domu, ak bol súčet jeho podlahovej plochy na všetkých podlažiach väčší ako 160 m2, čo nespĺňali viaceré domy. V minulosti bolo totiž štandardne preferované stavať väčšie rodinné domy a menšie, prízemné stavby sa stavali v menšom počte. U žiadateľov o úver to vychádzalo spravidla na 200 m2. Zrejme bolo veľa podnetov na tento nedostatok v zákone, ktorý nepodchytil reálny stav na Slovensku. Väčšina záujemcov kvôli tejto obmedzujúcej podmienke nemohla čerpať úver aj v našom okrese. Podmienka sa teda vyhodila, čo je dobré. V prípade úveru na výstavbu rodinného domu však táto podmienka zostala. Taktiež pri bytových domoch, pokiaľ byt bol nad 80 m2, nemohli sme ho zarátať do celkovej plochy bytového domu a nebolo možné naň čerpať ani úver. Tu tiež došlo k zmene. Viac záujemcov má preto možnosť požiadať o úver na zateplenie bytových objektov. Ako sa využíva možnosť na zatepľovanie bytoviek a rodinných domov v našom okrese? Predovšetkým chcem pripomenúť, že nejde o podporu zo strany štátu na prestavby a modernizácie rodinných domov. V minulosti takáto možnosť bola, ale zrušila sa. Obnova bytového domu, teda panelákov, je možná, tiež rekonštrukcia spoločných zariadení a častí domu, ako aj tepelná ochrana s výmenou okien a vchodových dverí u rodinných a bytových domov. Záujem o čerpanie úveru v našom okrese na zatepľovanie, hlavne pokiaľ ide o bytové domy, je, žiaľ, nulový. Neviem si vysvetliť, prečo je to tak, keď v susednom púchovskom okrese o úver na zateplenie ich požiadalo už niekoľko. Možno odrádza záujemcov zložité dokladovanie. K tomu, aby sa poskytnutie úveru mohlo zrealizovať, je totiž potrebné z technických vecí zabezpečiť predovšetkým projektovú dokumentáciu, vrátane tepelno-technického posúdenia objektu. Ide vlastne o výpočet spotreby tepla, ktoré môže robiť len osoba odborne spôsobilá. Projektanti väčšinou bez problémov vypracujú tento posudok. Je súčasťou projektovej dokumentácie, ktorá musí obsahovať predovšetkým pohľady stavby, pôdorysy jednotlivých podlaží bytového domu a popis navrhovaného zatepľovacieho systému. Na základe takéhoto projektu sa potom napočítavajú podlahové plochy bytov a následne maximálna možná výška úveru. Tepelno-technické posúdenie stavebných konštrukcií je dôležité z dôvodu porovnania spotreby tepla v danom objekte pred zateplením a po realizácii tepelnej ochrany. Po prepočte musí byť úspora spotrebovaného tepla minimálne dvadsať percent a vždy nad normu. Vyzerá to zložito, ale v tomto nie je väčšinou zádrhel. Som presvedčená, že väčšina bytoviek by mala nárok na čerpanie. Čo je podľa vás teda príčinou takého nízkeho záujmu o čerpanie úveru na zateplenie zo ŠFRB? Okrem zložitého dokladovania, na ktoré poukazujú záujemcovia, je príčinou aj to, že ľudia nemôžu nájsť zhodu, čo sa týka formy ručenia za úver. Z bytových spoločenstiev sa na tento úver bolo pýtať veľa ľudí. Keď som ich informovala o forme ručenia, zostali sklamaní a už viac neprišli. Štátny fond akceptuje dva druhy ručenia. Záložným právom k nehnuteľnosti, na čo treba stopercentný súhlas všetkých vlastníkov v dome. Na tom sa členovia spoločenstva vlastníkov bytov zatiaľ nikdy nedohodli. Pritom ŠFRB v tomto smere postupuje štandardne. Ak sa úver nespláca, fond po troch nezaplatených splátkach zasiela výzvy a preveruje, prečo nedošlo k zaplateniu. Pokiaľ je to, hlavne v prípade fyzických osôb, dôvod hodnoverný – tragédia v rodine, choroba ..., dá sa počkať, upraviť splátkový systém. Čo sa týka právnickej osoby, je to prísnejšie, ale všetko je vecou dohody dlžníka a veriteľa. Ak dôjde predsa len k odpredaju predmetu zálohy, ŠFRB si ponechá z kúpnej ceny dlžnú sumu. Keď to však ľuďom dopodrobna vysvetlím, akoby sa zľakli a stratia záujem. Druhý spôsob ručenia je formou bankovej záruky. Banky ponúkajú produkt, pri ktorom podpisuje bytové spoločenstvo dohodu s bankou. V závislosti od výšky úveru spoločenstvo platí banke poplatok za to, že ručí za úver zo ŠFRB. Záujemcovia o úver však tvrdia, že ak si spočítajú úrok 1 percento za úver zo ŠFRB a poplatky banke, je vlastne pre nich jednoduchšie vybaviť si rovno úver na zateplenie z komerčnej banky, lebo finančne to vychádza takmer rovnako. Zároveň sa vyhnú zbytočnému papierovaniu. Jednoznačne tvrdia, že úver z banky je v tomto prípade jednoduchšia cesta. Snažíme sa pre ľudí vybavovanie maximálne zjednodušiť, ale aj tak je pre nich úver zo ŠFRB zložitejší ako z komerčnej banky. Zjednodušenú situáciu majú žiadatelia aj na stavebnom úrade. ŠFRB už nepožaduje pri zatepľovaní stavebné povolenie, stačí oznámenie k ohláseniu stavebných úprav a udržiavacích prác, čo je oveľa jednoduchšia záležitosť predovšetkým z časového hľadiska. Ako je to s ustanoveniami, ktoré prináša nariadenie vlády k novému zákonu? Čo sa rieši v rámci neho? Nariadenie vlády je účinné od 1. októbra a prinieslo hlavne zmeny vo výškach podpory. Došlo k miernemu navýšeniu pri jednotlivých účeloch v priemere o 100-tisíc korún. Napríklad na výstavbu rodinného domu pre fyzickú osobu bude úver 1,1 mil. korún, pri nájomnom byte 1,3 milióna, pre odchovancov detských domovov a ľudí, čo boli v pestúnskej starostlivosti 1,5 milióna korún. Úrok sa momentálne pohybuje od 1 do 3,5 percent. Jednopercentný je iba v prípade nájomného bytu pre obce, v prípade zateplenia a v prípade záujmu o obstaranie bytu zo strany odchovancov detských domovov a osôb, ktoré boli v pestúnskej starostlivosti. V minulosti som mala jedného takéhoto záujemcu, ktorý si chcel kúpiť byt a zo strany ŠFRB mu bolo vyhovené. Vybavovanie išlo absolútne bez problémov. V novele zákona na čerpanie podpôr pribudla aj možnosť na čerpanie úveru zo strany obce alebo vyššieho územného celku na výstavbu alebo dostavbu zariadenia sociálnych služieb alebo prestavbu nebytových priestorov na takéto zariadenie. Dvaja starostovia prejavili záujem. No keby obec aj toto zariadenie postavila a zaťažila by úverom obecný rozpočet, vzniká problém s prevádzkovaním objektu. Vyšší územný celok si ho nezoberie, tendencia je skôr sa takýchto zariadení zbavovať. Problémy so zabezpečením financovania prevádzky by nútili obec správať sa komerčne, vysoké poplatky by odrádzali záujemcov a zariadenia by mohli zostať neobsadené. Preto starostovia od realizácie podobných projektov nateraz odstúpili. Ako je to s čerpaním úveru a dotácií na výstavbu nájomných bytoviek? Žiadatelia, ktorí požiadali o úver zo ŠFRB v kombinácii s dotáciou na výstavbu nájomných bytov a technickej vybavenosti, tieto prostriedky dostali niekedy v máji. Vždy v apríli až máji, najneskôr v júni, sa podpisujú zmluvy pre žiadateľov. V rámci okresu Považská Bystrica to boli v tomto roku obec Papradno a dve bytovky v Pružine. O dotáciu na tento rok museli všetci žiadatelia predložiť žiadosť do 15. februára na Krajský stavebný úrad v Trenčíne. Zmluvy sa podpisujú so ŠFRB, aj s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR. Obce najprv vyčerpú úver a potom dotáciu. Dotácia je prisunutá podľa splátkového kalendára. Do žiadosti o dotáciu uvádzajú žiadatelia splátkový kalendár, podľa zmluvy o dielo mesiac začatia a dokončenia stavby. Na každý mesiac je uvedená čiastka, ktorá sa približne prefinancuje na stavbu. Splátkové kalendáre sa uvádzajú v žiadosti preto, aby ministerstvo vedelo časovo rozvrhnúť prísuny peňazí jednotlivým žiadateľom. Čo by sa stalo, ak by bola stavba dokončená neskôr? Uvedený problém rieši žiadateľ-stavebník individuálne s pracovníkmi ministerstva a fondu. Obec predloží písomne ministerstvu na vedomie žiadosť o zmenu termínu dokončenia stavby z konkrétneho dôvodu. Taký problém sme mali aj s bytovkou, ktorá sa robila pred tromi rokmi v Papradne. Vtedy bola veľmi tuhá zima, veľa snehu, a tak sme stáli takmer 4 mesiace. Ak je vážny dôvod na to, prečo sa lehota výstavby predĺži, ministerstvo to uzná. S akými problémami sa najčastejšie stretávate pri čerpaní úverov zo ŠFRB na výstavbu nájomných bytoviek? Starostovia majú najčastejšie problémy s dodávateľmi, ktoré bytovky stavajú. Problémom je väčšinou dodržanie zmluvných podmienok pri výstavbe. Často dochádza k tomu, že práce na stavbe sa neodovzdávajú včas a dodávateľa treba naháňať. Žiaľ, môžem to potvrdiť aj z praxe. Treba si preto dávať pozor na to, aby bola dobre vyhotovená zmluva, dobre vypracovaný realizačný projekt objektu, v rámci výkazu výmer, ktorý je dôležitým dokumentom pre firmy pri výberovom konaní a zadávateľa stavby pri preberaní prác. Na základe neho sa vyčísli obstarávací náklad stavby. Treba doň zahrnúť všetky práce a materiál. Pri naťahovačkách, keď chcú firmy, aby obec zaplatila práce naviac, sa potom totiž ťažko hľadá, či urobil chybu projektant, obstarávateľ alebo je to len špekulatívnosť zo strany toho, kto objekt stavia. Ak nemajú obce svoj stavebný dozor, je dobré, ak pravidelne fyzicky sledujú, ako sa uskutočňujú práce. Je to síce náročné, ale v konečnom dôsledku sa to pri doťahovaní o nejaké navýšené investície, ktoré by chcel staviteľ žiadať, vyplatí. Ľahšie sa potom argumentuje a zdôvodňuje, prečo sú ich požiadavky neopodstatnené. Koľko ste mali žiadateľov o tento úver? V roku 2007 požiadali o úver zo ŠFRB 2 obce (na tri bytové domy) a 5 fyzických osôb, čo predstavovalo spolu 54,82 mil. Sk. Žiadatelia sa chodia informovať stále a predpokladám, že do konca roku budú ešte nejaké žiadosti. Obce žiadajú skôr ako fyzické osoby, ktoré zdôvodňujú nezáujem tým, že pri vybavovaní je veľmi veľa dokladovania. V budúcom roku je o tento úver veľký záujem aj z ďalších obcí. Na čo sa ešte chodia ľudia pýtať? Stretávate sa aj s požiadavkami, ktoré sú na Slovensku cez ŠFRB zatiaľ nerealizovateľné a v susednom Česku, čo sa týka podpory štátu, pokročili? Ide napríklad na informácie, že sa majú prideľovať z fondov nejaké peniaze na stavbu slnečných kolektorov a ekologických zdrojov vykurovania, ktoré sa rozšírili medzi obyvateľmi. O podobnom druhu podpory nemáme zatiaľ žiadne oficiálne informácie. Ľuďom sa ťažko niečo vysvetľuje, ak sú prezentované takéto zámery v médiách, že najprv musí byť zákon, nariadenie vlády a patričné usmernenia pre to, aby došlo ku konkrétnej realizácii. To istý čas od vyslovenia myšlienky po jej samotnú právnu realizáciu trvá. Ľudia to však nechápu a myslia si, že im nechceme poskytnúť financie. Rozhovor pripravila

Autor: B. Pitoňáková