Pozývame Vás na organový koncert v piatok 5. októbra 2007 o 19.30 hod. Na novom organe v r.k.kostole v Dolných Kočkovciach hrá prof. Gerard Gillen, titulárny organista katedrály v Dubline (Írsko).
Skromný oznam pozýval na koncert človeka, ktorý koncertoval v Royal Festival Hall v Londýne, v Notre Dame v Paríži, v New Yorku, San Franciscu, Viedni, Bruseli, Osle, Ríme, ..., skrátka, po celom svete. Profesor Gillen je vatikánskym rytierom sv. Gregora i francúzskym rytierom umenia a nositeľ mnohých iných cien. Významná osobnosť európskej organovej hudby. A teraz zrazu prišiel do Kočkoviec. Do dediny, ktorá sa veru neocitla na zozname prestížnych svetových koncertných zastávok. Prečo? Môže za to organ. Táto malá obec má v kostole výborný koncertný nástroj. A pán majster Muška, ktorý ho postavil, je na svoju prácu hrdý. Preto už tretíkrát priviedol do Kočkoviec krásnu hudbu.
Ešte pätnásť minút pred avizovaným začiatkom to ale v kostole vyzeralo, že je ľahšie dostať tam svetového umelca ako miestnych obyvateľov. Našťastie, napokon sa miestnosť celkom slušne zaplnila domácimi i cezpoľnými. Jedna pani docestovala dokonca až z Brna, aby stretla pána profesora, bola totiž jeho bývalou žiačkou. Škoda, že propagácia podujatia zlyhala... Náš región dávno nenavštívil umelec takého formátu. A dozvedieť ste sa to mohli len zo skromného plagátika na dverách kočkovského kostola, prípadne cez známych, jeden letáčik visel ešte na bráne Matadorky. Koncert spomínal po nedeľnej omši aj pán farár. Ak bola akcia spropagovaná aj inak, ospravedlňujem sa. Ale pravdou je , že ani v púchovskej Základnej umeleckej škole o ničom nevedeli. A ich sa veru podobné podujatia blízko dotýkajú.
Nech je, ako chce, pán Muška privítal poslucháčov i majstra hudobníka a koncert začal. Pán profesor Gillen (usmievavý starší pán) nám zakýval z chóru a spustil slávnu Bachovu Toccatu a Fúgu d-mol (všetci to poznáme: tadadá- tadadada dá da...). A postupne si nás v hudbe a hudbou povodil, kadiaľ len chcel. Predviedol nám, čoho je tento zdanlivo „obyčajný kočkovský“ organ schopný. Jemnučké trilky, ľúbivé melódie i dunivé basy. A košaté harmónie, ktoré viali ako víchor a strhávali naše duše, vo vrcholných okamihoch i telá; tá hudba naozaj búšila a vírila (a my v nej) do nepoznaných krajín. Bolo skvelé a obohacujúce počúvať tie silné a krehké tóny. Bolo pekné sledovať ten kontrast miesta a udalosti. Tá veľká hudba, zahraná tak skvelo, v malom dedinskom kostole. Vonku občas zaštekal pes, babičky v laviciach z času na čas šuchotali papierikmi cukríkov... Domácka kulisa svetovej (v oboch významoch slova) hudby.
Mal som trocha obavy, či publikum, neveľmi zvyknuté na diela tohto druhu, prijme podanú ruku, či sa vžije do koncertu. Stalo sa tak, ba až neočakávane silno. Keď posledná skladba (odvážna a zvukovo mohutná) doznela, majster Gillen zožal mocný aplauz počas standing ovation. Dočkali sme sa dvoch prídavkov, v ktorých sa profesor s nástrojom doslova hral. Bol to silný zážitok, ešte umocnený spomínaným kontrastom. Ľudia vychádzali von v povznesenej nálade, potešení, snáď očistení. Po líci nejednej dámy sa skĺzla slzička. Zo šťastia, ohromenia, pretlaku emócií. Z krásy. Profesor prijímal gratulácie, počúval slová vďaky, za ktoré sám úprimne ďakoval, dával autogramy a chválil organ.
Páni! Taký koncert a u nás. Aj keď ho mohlo počuť viac ľudí. Aj keď sa miestne „elity“ mohli oň viac zaujímať. Nevadí, nechýbali. Stačila tá krásna hudba. Svet prišiel do Dolných Kočkoviec a doniesol silný zážitok. Vďaka patrí aj p. Muškovi. A ten sa nechal počuť, že koncert prof. Gerarda Gillena nebol v Kočkovciach posledným svojho druhu.
Autor: Miro Pastorek
