ie súboru to už niečo znamená,“ povedala v úvode galavečera oslávenca Anna Riecka.
Prvá myšlienka na založenie FS v Ilave vznikla už v roku 1991. Prípravou bola poverená vtedajšia pracovníčka domu kultúry Andrea Belásová. Približne o rok, po zložitých prípravách, sa 3. augusta 1992 stretli priekopníci ilavského ľudového tanca. Začiatky vôbec neboli ľahké. Chýbali kroje, bolo treba zostaviť nové programové čísla, niektorí členovia postupne končili, prichádzali však noví. Po piatich mesiacoch driny sa prvýkrát predstavili ilavskej verejnosti 10. januára 1993 s programom trvajúcim dvadsať minút. Pretože ich premiéra sa obecenstvu páčila, absolvovali ďalšie vystúpenia v meste i okolí a program rozšírili na trištvrte hodinu. V roku 1994 absolvovali prvý zahraničný zájazd do Poľska. Veľmi významný úspech zaznamenali na celoslovenskom folklórnom festivale v Gelnici, kde boli vyhodnotení ako najlepší súbor festivalu.
Do Košece
V roku 1995 sa súbor dočasne presídlil do Košece. V tomto období rozšíril program na viac ako hodinu a zúčastnil sa na festivaloch v Púchove, Martine, Dubnici, účinkoval na rôznych slavách, slávnostných ceremóniách.
O rok sa opäť vrátil pod krídla Domu kultúry v Ilave. V období 5. výročia vzniku mal svoj program rozšírený na poldruha hodiny. Najväčší úspech zožali folklóristi na 4. medzinárodnom festivale folklórnych tanečných súborov Bissegem v Belgicku, ktorého sa zúčastnili v roku 2001. V súčasnosti je súbor rozdelený do hudobnej a tanečnej zložky a má približne tridsať členov.
Oslavy
Dnes je Strážov ozdobou takmer všetkých mestských slávností, zúčastňuje sa mnohých festivalov nielen u nás, ale i v zahraničí, spríjemňuje mnohé spoločenské a kultúrne podujatia. Prednedávnom oslávil pätnáste výročie založenia galavečerom, na ktorom sa okrem neho predstavili gratulanti a hostia, ako FS Senior klub Vršatec z Dubnice nad Váhom, či FS Spinek zo stredu Južnej Moravy. Posledným, nie menej významným hosťom bol FS Stavbár. Galaprogram začali i skončili bratia Adamovci a Juraj Prekop hrou na kráľovnú medzi ľudovými nástrojmi – fujaru, ktorá nádherne baladicky rozptýli ľudské duše a dokáže úžasným spôsobom vyjaviť tie najskrytejšie zákutia emócií i pohladiť ducha.
Ako vnímali oslávenci svoj večer? So smiechom, dobrou náladou i spomienkami. Tu sú tie veselé.
Na svadbe
„Naše svadby vedia byť pre svadobčanov príjemným prekvapením, pri ktorom sa vždy chytáme za brucho aj my, hoci už poznáme, čo bude nasledovať. Naši chlapci, Milan Minto Jakúbek - cigán, Paľo Mihál - cigánka a „decko debilné“ v podaní väčšinou Vladka Šeda, sú skutočne skvelí herci. Ich scénky sú nielenže fantasticky premyslené, ale aj zahrané. Napríklad už pri samotnom pôrode potrebuje pôrodník, cigán Minto, rôzne dôležité nástroje, ako sú kliešťe, zvon a poprípade v dôsledku rôznych pôrodných komplikácií musí použiť aj ťažší kaliber - vysávač. Nakoniec však všetko dobre dopadne a spopod stola vykukne „hlavička malého“ dieťatka. Väčšinou nie veľmi normálneho, keďže „chúďa“ prežilo takúto traumu.“
Vystúpenia
„Pri vystúpení v Mikušovciach, keď sme tancovali Terchovú, spadla jednému z dievčat z hlavy šatka. Zhľadiska sa ozval natešený hlas: „Aha, hentej je... hander!“ V tom okamihu sme nevedeli, či sa máme smiať alebo tancovať. Samozrejme, že sme dotancovali.
Stalo sa nám, že pri tanci Na večarkoch z východniarskeho bloku, doznievala záverečná melódia. Zrazu sa jeden z tanečníkov prvom rade, a na smolu aj v strede javiska, šmykol. Potkol sa, a namiesto klaňačky sa rozpleštil na zadok. Pokiaľ stihla jeho partnerka zistiť, čo sa deje, stiahol ju za sebou.“
Ako ďalej?
V detskom folklórnom súbore Laštek, ktorý vedie Radka Matovičová, sa deti učia tancovať a spievať už od šiestich rokov. Tento súbor má dvadsaťpäť členov a je prípravnou skupinou pre FS Strážov. Nielen tu treba hľadať nástupcov dnešných členov súboru.
Nové pásma posúvajú FS Strážov dopredu, čo potvrdila i premiérová choreografia z Myjavy - Zahrajte mi muzikanti!
Za pätnásť rokov fungovania súboru sa ich vystriedali desiatky členov. Aj ich fotografie či snímky z vystúpení mohli a ešte stále môžu vidieť diváci v Dome kultúry v Ilave. Tam vládla po vystúpení dobrá nálada. Na stretnutí sa zúčastnili i bývalí členovia, ktorí si i zatancovali. Vo vestibule bola netradičná recepcia. Slaninové posúchy, oškvarkové pagáčiky, koláče... Ľudské oko potešila výstavka členov súboru i prierez ich 15 rokmi, ako i výstavka krojov.
Večer pokračovala oslava tanečnou zábavou, na ktorej nechýbal ani krásny ohňostroj.
Čo popriať oslávencovi? Aby sa dožil aspoň toľko rokov, ako napríklad spevokol v Ilave. Ten si už dávnejšie ukrojil prvé kúsky z druhej storočnice.
Podľa rozprávania Anny Rieckej a Milana Jakúbka spracoval Milan Kováčik
