Pavučinky z ľudských rúk

S príchodom nemeckých baníkov s rodinami prišla aj paličkovaná čipka.
Paličkovaná čipka je ručná práca, ktorá sa tvorí na textilnom valci, osadenom na drevenom podstavci. Na jej zhotovenie sa používajú drevené paličky, na ktorých je navinutá priadza, nožničky, háčkovka, priesvitný papier a nehrdzavejúce špendlíky. Vplyv na slovenskú paličkovanú čipku majú národy, ktoré určitým spôsobom zasiahli do dejín Slovenska, napríklad vplyv českých, nemeckých, poľských, ruských, talianskych, belgických, španielskych, chorvátskych a dalmáckych čipiek. Pri porovnávaní prác z týchto krajín so slovenskom, sú evidentné spoločné znaky v technike, farbe, ornamentoch.
Slovensko v Novej Dubnici
Pri príležitosti osláv 50. výročia založenia mesta Nová Dubnica sa uskutočnila v kine Panorex výstava Slovenská paličkovaná čipka 2007. Odbornú úroveň podujatia zabezpečili Juraj Zajonc zo SAV a etnografička Veronika Géciová. Organizátorky výstavy Klub paličkovanej čipky v Novej Dubnici sú z oblasti, kde čipkárstvo nemá zatiaľ dlhú tradíciu.
Rodáčka zo Záhoria Alžbeta Mrázová síce tvrdí, že na čipkárskej mape Nová Dubnica chýba, no postupne sa tam dostáva vďaka členkám klubu. „Niečo podobné sme pripravili v Trenčíne v roku 2003. Výstavu sme pripravili opäť aj preto, aby sme vedeli, ako odvtedy pokročili ostatné čipkárky. Musím povedať, že veľmi,“ povedala pred vernisážou výstavy pani Alžbeta. Láskavým, no prísnym okom pozrela vystavené práce, prehodila s obdivovateľmi či vystavovateľkami niekoľko slov a chystala sa na slávnostné otvorenie.
Na vernisáži boli zastúpené čipkárky z celého Slovenska, z Ostravy, Chomutova, Uherského Ostrohu, Frýdku-Místku. Z Maďarska sa prišiel pozrieť známy Tibor Kovács.
Ako sme začali?
Pôvodne mala učiť pani Alžbeta paličkovanú čipku deti v centre voľného času. „Ja osobne som samouk. Venovala som sa nielen práci s čipkou niekoľko rokov. Čo kam umiestniť, ako si pripraviť valec... Na moje prekvapenie prišli na kurz ženy. Učili sa, chodilo ich viac. Rok prešiel, kurz škončil, no nám bolo ľúto rozísť sa len tak. Rozhodli sme sa preto založiť vlastný klub,“ spomína Alžbeta Mrázová. To bolo pred dvanástimi rokmi. Dnes je situácia iná.
Vlastný klub
Dnes má Klub paličkovanej čipky v Novej Dubnici viac ako štyridsať členov. „Sú to mladé ženy, dôchodkyne, jednoducho ženy rôzneho veku a zamestnania. Náš koníček nás spája, vďaka paličkovaniu si rozumieme,“ hovorí šéfka klubu.
Ten sa podľa jej slov môže pochváliť nielen prácami členiek, ale aj organizovaním výstav, zájazdov či v niektorých prípadoch vlastnou publikačnou činnosťou.
Klub paličkovanej čipky Nová Dubnica vznikol v roku 1995 a o päť rokov neskôr bol zaregistrovaný ako záujmové združenie. „Počas ôsmich kurzov naše členky naučili paličkovať viac ako stovku žien a v krúžkoch v základných školách a centre voľného času takmer toľko detí,“ dozvedáme sa od členiek. Tie sa stretávajú pravidelne v Centre voľného času v Novej Dubnici, aspoň raz do týždňa.
Aktívne ženy
Medzinárodné festivaly v Prešove, Vamberku v Českej republike, v Bobowej v Poľsku, X. medzinárodný festival v La Coruni v Španielsku. To sú všetko miesta, kde sa ženy z klubu aktívne zúčastnili.
Sú stálymi účastníkmi krajkárskych trhov v Prahe, vo Valašskom Meziříči a stretnutí čipkárok v Bratislave v Prima­ciálnom paláci, Zichyho paláci a podobne.Paličkovanie predvádzajú na jarmokoch ľudových remesiel a zúčastňujú sa takmer všetkých celoslovenských podujatí, ako sú remeslá na Zvolenskom zámku, Hontianskej paráde v Hrušove, Radvanskom jarmoku v Banskej Bystrici, každoročne akcie Čipka v Honte a tiež Valašské záření vo Vsetíne. Ocenením ich práce je pozvanie a účasť na podujatiach ÚĽUVu, Dni majstrov na hrade“ v Bratislave.Zájazdy za čipkami v Španej Doline, v Starých Horách, vo Wiener Neustadte v Rakúsku, v Martine, v Liptovskom Mikuláši, vo Valašskom Meziříci, vo Vamberku a v Prahe na celosvetovom stretnutí čipkárok OIDFA sa odzrkadlili nielen na ich práci. Výsledkom je niekoľko zaujímavých publikácií motívov čipiek zo Španej Doliny, ktorej sa venovala Alžbeta Mrázová.
Pri stretnutiach si novodubnické čipkárky opakujú a zdokonaľujú techniku, oboznamujú sa s rôznymi druhmi čipky. Vybudovali si i vlastnú knižnicu. O práci klubu si vedú kroniku a fotoalbum, príležitostné videokazety. Organizujú pravidelné novoročné stretnutia členiek klubu, ale i návštevy výstav čipkárok iných oblastí, čipkárky si pozývajú do klubu.
Ako ďalej?
Celoslovenská výstava dáva odpoveď na to, kam smeruje paličkovaná čipka v Novej Dubnici. „Stretávame sa radi. Vždy si máme čo povedať,“ tvrdí pani Alžbeta. Povodí nás pomedzi exponátmi. Ukáže práce a aspoň krátko popíše napríklad rozdiely medzi niektorými prácami z rôznych kútov Slovenska. Vernisáž sa blíži, a tak treba dať všetko na poriadok, hoci práce už dávno majú svoje miesta v stojanoch, publikácie sú rozložené na stole...
Tí, ktorí výstavu nestihli a chcú si ju pozrieť, nemusia zúfať. Čaro čipky, podobajúcej sa na jemnú pavučinku, ktorá vyšla z ľudských rúk, si môžu pozrieť do 28. októbra v novodubnickom Panorexe. Bohatosť osemnástich charakteristických druhov regionálnych čipiek nemá nik vo svete.
Podľa rozprávania
Alžbety Mrázovej
pripravil Milan Kováčik