Už vtedy vyhlásil, že horšie, ako druhé miesto byť nemôže.
V tomto roku si vo Švédsku finále zopakoval. Už pred ním, na počudovanie organizátorov, vyhlásil, že druhý skončiť nechce. Stalo sa. Jediný kolík na dráhe rozhodol o tom, že sen sa rozplynul a kamión pre výhercu poputuje do Poľska. Verí tomu, že staré známe porekadlo, do tretice všetko najlepšie, sa predsa len splní. Má na to ešte jeden, posledný pokus. Milan Jakúbek chce vyhrať súťaž, ktorá je určená pre jazdcov do 35 rokov.
Začal striebrom
V roku 2005 sa druhého ročníku súťaže YETD (Young European Truck Driver) zúčastnilo trinásť tisíc vodičov z 27 krajín. Z dvesto vodičov, prihlásených na Slovensku, sa víťazom slovenského finále stal Milan Jakúbek, vtedy 30-ročný vodič z Ilavy. „Bolo to super, keď som vyhral domáce podujatie. Do Švédska som išiel plný napätia i očakávanie, veď prvou cenou bol kamión za takmer štyri milióny korún,“ tvrdí mladý muž. Po malom zaváhaní a chýbajúcom kúsku šťastia sa umiestnil v Európskom finále na vynikajúcom druhom mieste. Zaň dostal štvordenný pobyt na okruhu pri Valencii, kde si mohol otestovať rôzne pretekárske autá. „Začal som s Porsche Carrera 3, vyskúšal som si vozy formule 3000. Na záver bola ponuka vybrať si z automobilov jazdiacich 24-hodinovku alebo formulu 1, voz Renault. Samozrejme, že som si chcel vyskúšať 750 koní za chrbtom, a tak dostala prednosť formula. Postupne som sa dostal do pohody, pretože v kokpite som sedel po prvý raz v živote. Potom to šlo už samo a za sebou som zanechal ďaleko aj Safety car, ktoré šlo za mnou, ak by sa niečo stalo,“ spomína Milan.
„Druhý už nebudem!“
Z uchádzačov v tomto roku bolo po sérii teoretických testov vybratých najlepších dvadsaťpäť, ktorí v Piešťanoch súťažili v regionálnom kole súťaže v skúškach teoretických znalostí pravidiel a zásad bezpečnosti cestnej premávky, ako aj manévrovacích schopnostiach. Desať najlepších z regionálneho kola bojovalo o postup do európskeho kola. „Opäť to bolo hop alebo trop z dvoch stoviek jazdcov. Som spokojný, veď som opäť vyhral a mám šancu na reparát,“ skonštatoval skromne vtedy Milan. V treťom ročníku YETD mohol s ostatnými finalistami z 38 krajín súťažiť o titul Mladého európskeho vodiča kamiónu 2007. Popri krajinách EÚ Nórska, Švédska a Turecka, si svoje sily zmerali vodiči v Argentíne, Brazílii, Tchai-wane, Južnej Afrike, Austrálii, Južnej Kórei, Malajzii, Botswane, Namíbii a Tanzánii.
„Povedal som už pred súťažou, že striebro neberiem. Švédi si mysleli, že si robím žarty, no ja som trval na svojom. Koho by nelákala hlavná výhra? Každý z nás prišiel kvôli kamiónu. Jazdím trinásť rokov, no zdá sa, že v tomto ročníku mi šťastie trinástka nepriniesla,“ tvrdil trošku sklamaný Milan. Opäť sa dostal medzi top jazdcov, medzi ktorými sa rozhodovalo v záverečnej disciplíne. „Cúvali sme do tvaru písmena Z. Mal som to rozbehnuté dobre, no po „ťuknutí“ kolíka mi zamávali rozhodcovia, čo znamenalo odopnúť si pásy, vystúpiť, napraviť ho, nastúpiť, pripútať sa a pokračovať. Poliak, ktorý ušiel snáď príliš, sa mi dobehnúť už nedal, a ja som sa rozhodol splniť sľub, že druhý už nebudem. Načo sa naháňať, keď bola výhra opäť preč?“ pýtal sa nás i seba vodič.
Posledný pokus
Tretie miesto ocenili organizátori pobytom v stajni Ferrari v Maranele. „Pôjdem tam v apríli. Ponuka je na „prebehnutie“ niektorých značkových špeciálov a, samozrejme, formula. Chcem si to opäť vychutnať. Teším sa na okruh, autá...“
Milan sa dostal za volant kamiónu hneď po vojne. Povolanie zdedil po otcovi, ktorý sa volantu venoval taktiež. Preto sa nik nečudoval, keď sa v rodine Jakúbekovcov založila dopravná firma.
„Jazdil som často von, za hranice, no rodina je prednejšia, a tak sa snažím byť viac doma,“ tvrdí otec deväťmesačného syna Matúša, ktorý si inú prácu nevie predstaviť. „Cesty bývajú dlhé, no dajú sa „skrátiť“ hudbou. Prednosť má folklór a techno,“ tvrdí Milan (je aj členom folklórneho súboru Strážov, s ktorým oslávil nedávno pätnáste výročie). „Jazdiť budem, dúfam, ešte dlho. Čo sa týka súťaže YETD, ktorá býva každý druhý rok, mám ešte jeden pokus. Že by som to do tretice predsa len vyhral?“ skúša sa pýtať nás i seba Milan. „Uvidíme, či sa vôbec do Švédska dostanem. Ak by sa „zadarilo“ doma, šancu z rúk len tak nepustím! To je však ešte veľmi ďaleko.“
Milana čakajú do ďalšej súťaže ešte tisícky kilometrov. Poprajme mu, aby ich zvládol. Potom mu môžeme držať palce v slovenskom finále, ktoré bude o dva roky. Nech vyhrá v súťaži, ktorá je pre neho aj prácou a vraj stále baví a napĺňa.
Podľa rozprávania Milana Jakúbka
Autor: pripravil Milan Kováčik
