Nedostatok kvalifikovaných zamestnancov v strojárskych odboroch pociťujú aj firmy v našom regióne
Náš región mal v minulosti veľmi silnú strojársku základňu, avšak v deväťdesiatych rokoch sa situácia zmenila. Kolosy, ktoré mali tisícky zamestnancov, sa rozpadli. Mnoho ľudí prišlo o prácu a viacerí z nich situáciu riešili odchodom do zahraničia. Dnes tu máme opačný fenomén. Strojárstvo opäť naberá na sile, a keďže klesol záujem o štúdium na technických školách, začína sa prejavovať nedostatok odborných zamestnancov. Potvrdil nám to aj Miloš Kraus, generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Sauer-Danfoss, ktorá patrí medzi najväčších zamestnávateľov v regióne. „V roku 1998, kedy naša firma začala podnikať, problémy s kvalifikovanou silou neboli. Trh práce bol pre novo začínajúce firmy „priateľský“, lebo bol dostatok pracovnej sily. Dnes je v Považskej Bystrici úplne iná situácia. Rozmach nových firiem v areáli bývalých Považských strojární bol rýchlejší ako rozvoj pracovného trhu a v súčasnosti už na trhu práce vzniká vážny deficit medzi potrebami a zdrojmi.“
V čom je podľa vás príčina?
Určite neexistuje len jedna príčina. Firiem sa síce etablovalo viacero, ale stále ešte nezamestnávajú taký počet ľudí, aký pracoval v strojárňach. Problém je na opačnej strane. Pracovný trh sa neprispôsobil stavu, ktorý vznikol, a to z viacerých dôvodov. Časť ľudí odišla za prácou mimo regiónu, do miest, kde je strojársky priemysel stabilný. Ďalší dôvod je podľa mňa psychologický. Po rozpade strojární najmä rodičia chápali strojárstvo ako veľmi neistú budúcnosť pre svoje deti a snažili sa ich umiestniť v školách iného zamerania. Treťou príčinou je celoštátny prepad v školstve, a to v štúdiu technických odborov. Tento fakt má celoslovenský rozmer, pretože je nedostatok absolventov technického zamerania.
Školy, ktoré vychovávali strojárov, začali dopĺňať vzdelávanie o iné učebné odbory a strojárske sa posúvali do úzadia. Nie je teraz už trochu neskoro oživovať ich, najmä keď je nedostatok financií v školstve?
Myslím si, že nie. V Považskej Bystrici sa našťastie našlo pár ľudí, ktorí s veľkým entuziazmom pristúpili k zachovaniu strojárskej tradície, aj keď mali problémy pri napĺňaní tried. Oplatilo sa, pretože dnes sa záujem o štúdium strojárskych profesií zvyšuje a učilište si zachovalo určitú kontinuitu a úroveň, čo je pre náš región veľmi dobre.
Tak, ako napredujú technológie, musí napredovať aj vyučovací proces. Opäť sme ale pri financiách. Na zabezpečovanie nových technológií školy nemajú dostatok financií...
To je pravda. Na ťahu, ak to môžem takto nazvať, sú zamestnávatelia. My sme sa napríklad rozhodli, že musíme so školami užšie spolupracovať a ukážky technológii im sprostredkovať formou praxe. Už sme podpísali dohodu s považskobystrickým strojárskym učilišťom a v našej firme bude praxovať zopár žiakov. Spolupracujeme aj s priemyselnou školu, kde je ešte väčšia potreba byť na úrovni doby. Skutočnosť je ale iná, pretože nemajú zdroje. Študenti majú síce teoretické poznatky, ale prax nepoznajú. Naša spolupráca spočíva v tom, že sme škole pomohli hardvérom i softvérom pre vyučovanie tekutinových mechanizmov, pričom naši odborníci spolupracujú pri praktických cvičeniach vo virtuálnom laboratióriu. Cieľom je nielen kvalitná príprava na budúce povolanie, ale aj to, aby sa absolventi z nášho regiónu, ktorí budú pokračovať v štúdiu na vysokej škole, vrátili k nám.
Majú firmy možnosť podporovať školy napr. technickým vybavením?
Zamestnávatelia môžu školy podporovať zo svojho zisku, ale nemôžu nahradiť štát. Uvedomujú si, že školy potrebujú podporu, ale je to založené skôr na platforme konkrétny zamestnávateľ – konkrétna škola, resp. študijný odbor. Iné možnosti nám legislatíva neumožňuje.
Aké máte skúsenosti s absolventmi vysokých škôl? Sú pripravení na prax?
Vysoké školstvo by malo byť o krok vpred pred praxou. No na Slovensku je to skôr naopak. Prax v mnohých veciach predbieha školstvo. Neviem, ako a či sa to zmení, pretože všetko je o financiách – príprava učiteľov, profesorov, technické zázemie... Treba len veriť, že raz sa to zmení a vymeníme si so školstvom pozície. Potom aj študenti budú hrdí na svoje vzdelanie a budú mať pocit, že sú prínosom. Nie ako teraz, keď majú často opačný pocit, pretože prax predbehla teóriu.
Majú mladí ľudia záujem o prácu v strojárstve?
Sú rôzni ľudia aj rôzne prístupy. Preto máme negatívne i pozitívne skúsenosti. Napríklad študenti, ktorí u nás robili diplomovú prácu, zostali u nás pracovať. Osobne si myslím, že je to obojstranná spokojnosť a teší ma, že sú našimi zamestnancami. Ak chceme v budúcnosti získať kvalifikovaných ľudí, tak jedna z najzákladnejších foriem je spolupracovať s nimi ešte počas štúdia. Tento spôsobu uplatňujeme aj pri študentoch piatych ročníkov. Zapájame ich do určitých projektov vo vnútri firmy a sú za to aj ohodnotení. Spoznajú systém práce u nás a nám sa to vráti v ich záujme pracovať u nás aj po skončení štúdia.
Je záujem aj o robotnícke profesie?
Je to podobné. No dostávame sa už do pozície, ktorá ešte pred pár rokmi v podstate nebola. Keďže nie je dostatok kvalifikovaných ľudí, prijímame aj nevyučených, ktorí sa potom u nás zaúčajú.
Aké formy využívate pri zamestnávaní nových ľudí? Zamestnávate ich priamo vy alebo využívate agentúry?
Oba spôsoby. Prostredníctvom agentúry zamestnávame ľudí, ktorých viac-menej skúšame. Ak sa osvedčia, zamestnáme ich ako kmeňových zamestnancov. Je to zároveň aj spôsob, ako ich spoznáme, rovnako tiež ich vzťah k práci u nás.
Podľa demografického vývoja nie je perspektíva, že by sa počet obyvateľov zvýšil. Obmena zamestnancov ale musí byť, a to aj z vekových dôvodov. Otvárajú sa však možnosti získavať zamestnancov z iných štátov EÚ, resp. postsocialistických krajín. Uvažujete aj o tejto možnosti?
Zatiaľ to nie je pre nás strategická koncepcia, pretože s výrazným nárastom zamestnancov nerátame. Naša firma zamestnáva na Slovensku 1100 ľudí. Pochopiteľne, že výmena zamestnancov z vekových dôvodov sa bude týkať aj nás. Máme dve možnosti – náhrada ľuďmi a náhrada technológiami. Perspektívnejšia je druhá možnosť. Pri zvyšovaní výkonov je tendencia nahrádzať výkony ľudí technológiami. A potom, je možno len otázkou času, kedy jednoduchšie výrobky, ktoré vyrábame, u nás skončia a posunú sa niekde inde. My musíme mať pripravené náhradné projekty, ktoré ich nahradia a na to budeme potrebovať vyspelejšie technológie. Samozrejme, že bez ľudí to nepôjde. Dúfam, že situácia v školstve už bude optimistickejšia, aj keď ľudských zdrojov bude stále málo. Treťou možnosťou, ak nebudú stačiť lokálne zdroje, je trh práce v iných krajinách.
