On sám v knihe Vyznania s poníženou otvorenosťou prezrádza menšie slabosti i vážne poklesky svojej mladosti, ktoré sa mu napokon podarilo prekonať spoluprácou s Božou milosťou, pričom mu pomohli i dobrí ľudia, zvlášť matka. Jeho životopis je zároveň povzbudením pre všetkých, čo sa cítia byť slabí voči niektorým sklonom ľudskej prirodzenosti, na ňom vidia, že aj tie najsilnejšie vášne možno s Božou pomocou ovládnuť.
Rozpráva sa, že raz sa prechádzal po morskom pobreží a premýšľal o Najsvätejšej Trojici. Tu zbadal malého chlapčeka, ako sa pokúša preliať vodu z mora do jamky v piesku. Usmial sa, ale dieťa povedalo: „Skôr ja prelejem more, než ty pochopíš tajomstvo Najsvätejšej Trojice!“ Vtedy si Augustín uvedomil, že sa mu v podobe dieťaťa zjavil sám Ježiš.
Keď roku 430 obliehali severoafrické mesto Hippo diví Vandali, zostal staručký biskup Augustín v meste po boku svojich veriacich. Umrel ešte pred koncom obliehania 28. augusta 430. Zanechal po sebe obrovskú písomnú pozostalosť: filozofické, apologetické, vieroučné, mravoučné, pastoračné a polemické spisy, kázne, reči. Jeho duchovným autoportrétom je dielo Vyznania, vysoko sa cení jeho spis O Božom štáte, ktorý je akousi filozofiou dejín.
Biskup s horiacim srdcom, symbolom náboženskej horlivosti, je svätý Augustín, najslávnejší teológ. Pri nohách máva často práve chlapca s mušľou (známy obraz je dielom Petra Pavla Rubensa, ktorého napodobenina z výtvarnej dielne nášho rodáka Jána Rojku obohacuje interiér a duchovný rozmer našej cirkevnej ZŠ). Niekedy sa zjavuje i scéna jeho krstu. Zakladateľov reholí, ktoré sa riadili regulou sv. Augustína, zobrazujú, ako od neho prijímajú rehoľné pravidlá.