rov, kde štartovalo 68 pretekárov, bolo rozdelené do troch behov. V poslednom zabehol Bašista druhý najlepší čas (18:31,75 min), keď za víťazným Brazílčanom Zacariacom zaostal iba 6 sekúnd. Mimoriadne kvalitné obsadenie prvého behu však spôsobilo, že pred Bašistu sa svojimi časmi natlačili ešte ďalší traja pretekári, takže sa napokon musel uspokojiť až s piatym miestom.
Všetko si však tento znamenitý vytrvalec súťažiaci v kategórii M65 nad 65 rokov vynahradil na atletickej šesťdráhe v San Giovanni in Marignano na dvojnásobnej vzdialenosti. Beh na 10 000 metrov bol podobne ako pri „päťke“ rozdelený do dvoch samostatných behov po 23 štartujúcich, pričom Vinco bežal opäť v tzv. „nenasadenej“, výkonnostne slabšej B - skupine, štartujúcej ako prvej. Jeho enormné úsilie a snaha zabehnúť čas, ktorý by bol v druhom behu iba ťažko prekonateľný, sa napokon neminula účinkom a zdrvujúce tempo, ktoré od samotného začiatku nasadil, mu prinieslo nielen zaslúžené víťazstvo vo svojej skupine o takmer tri a pol minúty pred druhým pretekárom v cieli (Bašista 38:13,53, Talian Giordano 41:37,21), ale i celkové prvenstvo a vytúžený titul. „Vedel som, že ak sa chcem presadiť, musím zabehnúť mimoriadne kvalitný čas a to sa mi napokon podarilo. V skupine bez výkonnostného limitu som vedľa seba prekvapujúco objavil bronzového medailistu z „päťky“, Brazílčana Zacariasa. Bolo nám obom jasné, čo musíme pre prípadný úspech urobiť a ihneď po štarte sme zvolili pomerne svižné tempo. Vzorne sme spolupracovali až po métu 8. kilometra, tam však Brazílčanovi došli sily a definitívne z boja o popredné umiestnenie vypadol,“ vyjadril sa ku taktike šťastný majster sveta.
Svoju skvelú pripravenosť, evokujúcu v podvedomí spomienky na legendárneho Emila Zátopka potvrdil Vincent Bašista aj v posledný deň šampionátu v záverečnej vytrvaleckej disciplíne - maratóne, vedúcej ulicami Riccione. Spomedzi 46-členného štartovného poľa, vynikajúcim časom 3:10:35 hodiny si napokon dobehol po svoju druhú, tentoraz bronzovú medailu. Šesť minút za víťazným Kolumbijčanom Barrenecheriosom (3:04:11) a jedinú minútu za strieborným Nemcom Fraisnaisom (3:09:13). Niet k tomu čo dodať, naozaj obdivuhodné!!!
Dubnická medailová žatva pokračovala v Riccione, kde v kategórii štyridsiatnikov do kvalifikácie oštepárov nastúpil Pavol Florek, napriek veku ešte stále jedna zo stabilných opôr dubnických mužov pôsobiacich už tretiu sezónu v elitnej A - kategórii Európskeho pohára klubových majstrov. V kvalifikačnej B - skupine využil z troch pokusov iba jediný, prvý, pretože bol dostatočne dlhý na to, aby ho bez problémov posunul do finálovej dvanástky. Jeho 57,77 metrov predstavovalo druhý najlepší výkon v skupine až do záverečného pokusu Francúza Jacquelina, ktorý ho existenčným hodom napokon prehodil o 11 centimetrov a odsunul na tretiu priečku v skupine a štvrtú postupovú priečku celkom. V podvečernom finále potom Pavol triumfoval opäť prvým pokusom. Tentoraz oveľa kvalitnejším a vydarenejším, predstavujúcim v tejto vekovej kategórii nový slovenský rekord (66,61 m), ktorým sa mu po roku opäť podarilo „oprášiť“ ten svoj pôvodný, minuloročný, vytvorený na veteránskom šampionáte starého kontinentu. Popri víťaznom hode využil Florek vo finálovej sérii zo zvyšných piatich pokusov už len jeden - v poradí druhý, v ktorom hodil 63,78 m, ostatné vynechal.
Okrem medailistov sa solídnymi výkonmi na juhu Európy prezentovali aj ďalší dlhoroční Spartakovci. V kategórii M60 chodec Eduard Straka (10 km - 10. miesto a čas 57:24, 20 km – 11. miesto a čas 2:01:04, 5000 m - 15. miesto a čas 28:10,60) a v kategórii M50 oštepár Stanislav Magula, ktorý z tridsiatky štartujúcich výkonom 46,90 m skončil v celkovom poradí na 11. mieste.
„Povie sa „veteráni“, ale bolo tam viac kvalitných výkonov, než sa čakalo. Je normálne, že roky plynú a ľudia starnú. Keď si predstavíte, že raz, ak vám to osud dožičí, budete mať toľko rokov ako dnešní skutoční veteráni a dokážete podať podobné výkony ako oni, nadchýňa vás to! Opäť vás to znovu a znovu stavia na nohy,“ podelil sa o dojmy majster sveta v kategórii štyridsiatnikov, Pavol Florek.
Autor: tch
