m, ich priateľom a ďalším záujemcom navštíviť päť klasicky sprístupnených slovenských jaskýň. Trúfalejší sa tešili aj na turistickú novinku – Krásnohorskú jaskyňu.
Tesne pred Važcom absolvovali šoféri zaťažkávajúcu skúšku v podobe prvého snehu a poľadovice. Nuž, Tatry nie sú Strážovské vrchy. Hneď ako cestujúci pred Važeckou jaskyňou vystúpili z autobusu, zaútočili na jaskynného medveďa, teda len na jeho sochu. Nainštalovaná bola len nedávno, a tak musel tento objekt znášať útok bleskov viacerých fotoaparátov.
Po prehliadke jaskyne pri Važci sa osadenstvo autobusu vybralo za podzemnými aragonitovými klenotami v Revúckej vrchovine. Objavili ich v päťdesiatych rokoch minulého storočia baníci. Nádherné biele, akoby ľadové kvety sú zapísané v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. O hodinu už menej zdatní pomýšľali na oddych, a tak možnosť vidieť dnes ešte jednu jaskyňu využila len asi dvadsiatka ľudí.
Turisticky sprístupnená Krásnohorská je výzvou. Prejsť 450-metrovú trasu vedúcu väčšinou ponad vodu po úzkych lavičkách a šmykľavých rebríkoch si vyžaduje predsa len trochu odvahy. Výrazná sintrová výzdoba návštevníkov sprevádzala na ceste ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov, ktorý bol so svojou výškou 33 metrov dlho považovaný za najvyšší na svete. Aj cestu naspäť sa všetkým po lanových premosteniach a mostíkoch podarilo absolvovať našťastie nasucho. Predstava neželaného kúpeľa v 9-stupňovej vode a prebúdzajúce sa žalúdky dodali krokom ráznosť a istotu.
O tom, že jaskyniari sa vedia dobre zabávať nielen pod zemou, ale aj na nej, všetkých po večeri presvedčil organizátor zájazdu Bohuš Kortman s hudobnou skupinou.
Ráno všetkých čakali ešte tri podzemné kráľovstvá Slovenského krasu – Domica, Jasovská a Gombasecká jaskyňa. Jasovskú vytvorili podzemné toky rieky Bodvy. Aj tu sa sprievodcovia sťažujú na suchý rok. Zistili sme však, že zo stropu visiacemu podkovárovi veľkému však nič nechýba. Celkovo sa tu odborníkom podarilo zmapovať až 19 druhov netopierov, ktoré v Jasovskej jaskyni s obľubou zimujú.
Nedostatok vody trochu uberá na atraktívnosti aj Domici. Návštevníci momentálne nemôžu využívať prehliadkový okruh s plavbou. Významné náleziská keramiky a bohatá kvapľová výzdoba sú však dostatočnou útechou. Kamenné a kostené predmety si tu „zabudli“ pravekí predkovia z obdobia neolitu.
Tenké dlhé brčká boli unikátom poslednej zastávky – Gombaseckej jaskyne. Tieto duté stalaktitové útvary v nej miestami dosahujú až 3 metre. Tu sa netopiere vyskytujú len ojedinele, zato nie je problém vidieť salamandru škvrnitú.
Bohatý dvojdňový program tých, ktorí sa naň nechali nahovoriť, presvedčil, že na podzemné bohatstvo Slovenska môžeme byť skutočne hrdí.
To sa nachádza, mnohé ešte určite neobjavené, aj v podzemí nášho regiónu.
Autor: Katarína Mičúchová
