dysi v centre mesta búralo, prerábalo, budovalo. „Problémov bolo veľa, istý čas sme boli bez plynu a doma sme používali na varenie len plynové bomby. Stávalo sa, že keď sa plyn nečakane minul, bolo treba jedlo dovariť či dopiecť u susedy. Domov na sídlisku však nebolo veľa, ľudia sa postupne rýchlo spoznali, a tak sa vytvorili viaceré priateľstvá,“ zaspomínala si tajomníčka výboru Gabriela Makayová.
Podľa viacerých občanov bolo sídlisko Stred špecifické oproti ostatným práve tým, že menší počet obyvateľov umožnil, aby sa ľudia rýchlo spoznali a sídlisko tak žilo postupom času ako veľká rodina, s mnohými radosťami aj starosťami. Spomínalo sa aj na nepríjemné udalosti, akou bol veľký požiar v 70. rokoch v jednom z panelákov, na zablatené a často absolútne neschodné cesty, ale i na spoločné brigády a nadšenie, ktoré vtedy medzi ľuďmi vládlo. Niektorí poukázali aj na to, že nechcú len spomínať a obracali sa na poslancov i zástupcov mesta s viacerými problémami. Týkali sa hlavne čistoty sídliska, nedostatočnej kontroly mestskej polície, problémov so psami, nedostatku prekrytých autobusových zastávok...
Nechýbalo pozeranie starých fotografií s budovami a sochami, na ktoré sa už zabudlo (Šiandorovská ulica, socha Štefánika, staré námestie pri kostole). Občania na nich spoznávali aj komické postavičky niektorých občanov starého mesta, ktorí tvorili kedysi kolorit Považskej Bystrice, ako bol napríklad Ondrej z Klieštiny. Podľa pamätníkov chodil s niekoľkými klobúkmi na hlave a bosý.
Gabriela Makayová nám prezradila, že výbor chystá podobných stretnutí viac. Na záver prvého pokrstili občania a zástupcovia výboru kroniku, do ktorej sa budú robiť pravidelné záznamy o podobných akciách. Posedenie spríjemnili spevom a hrou členovia súboru Považan.