primárom psychiatrického oddelenia MUDr. Antonom Puchoňom a vedúcou útvaru sociálnej starostlivosti mestského úradu Jankou Dudoňovou. Zaoberali sa najmä problematikou zaradenia sa ľudí, ktorí prekonali duševné ochorenie, do ďalšieho života.
V úvode primár Puchoň ozrejmil niektoré špecifiká liečby duševných ochorení. „Každé ochorenie má nejakú dynamiku, priebehové charakteristiky, ktoré sa nedajú jednoznačne oddeliť. Existuje v tom však predsa len istá postupnosť. Prodromálne štádium je vtedy, keď sa začínajú prejavovať prvé príznaky. Pacienti si vtedy často nie dosť jasne uvedomujú, že sa deje niečo nezdravé v ich živote. Príznaky sa postupne zvýrazňujú, až začnú byť na obtiaž samotnému pacientovi. Najväčší problém v prípade psychiatrických ochorení je to, že pacient si často neuvedomuje alebo nechce uvedomiť, že začína trpieť duševným ochorením. Zodpovednosť pri manažovaní liečby na rozdiel od ostatných chorôb musia prebrať príbuzní a pre dobro pacienta často aj bez jeho súhlasu či proti jeho vôli. Takýto človek totiž málokedy súhlasí s liečením. Neskôr začiatočné štádium prerastá do akútnej fázy ochorenia. To už je parketa lekárov, aby začali s liečbou. Jej cieľom je dosiahnuť u pacienta stav remisie,“ povedal na úvod doktor Puchoň.
Duševné ochorenia
sú zákerné
Práve problematika udržania stavu remisie bola témou dňa. „Remisia je štádium, kedy sa neprejavujú príznaky. To neznamená, že pacient je úplne zdravý alebo že toto bezpríznakové štádium znamená definitívne vyriešenie problému, vyliečenie pacienta. V tomto bode sa psychiatria výraznejšie líši od ostatných odborov. Ak si napríklad niekto zlomí nohu, a tá sa výborne zrastie, športovec môže aj naďalej podávať výkony ako predtým. Takisto sa dá vyliečiť aj zápal pľúc s tým, že športovec môže aj po tom, čo ho prekonal, vynikajúco zabehnúť vytrvalostný beh. Duševné ochorenia sú v zdravotníckej starostlivosti špecifické v tom, že často konštatujeme remisiu, pacient už je prepustený v dobrom stave, je vedený na udržiavacej liečbe, ale remisia, žiaľ, v prípade duševných ochorení málokedy znamená návrat do pôvodného stavu. Častokrát sa stretávam s pripomienkou príbuzných, že pacient býval predtým, než sa liečil na duševné ochorenie, iný, dokázal sa výborne učiť, za hodinku bol naučený, teraz sa učí dlhšie, nejde mu to. Ak išlo o študenta. Tak je to aj s inými pacientmi, ktorí prichádzajú a tvrdia, že sa veľmi ťažko vyrovnávajú s každodennými záťažovými situáciami, ktoré si predtým vôbec neuvedomovali a zvládali ich s úplnou samozrejmosťou. Teraz sú pre nich neriešiteľným problémom. Veľká zákernosť duševných ochorení je v tom, že väčšinu z nich sa podarí liečiť len s určitým deficitom do budúcnosti. Pri psychiatrických ochoreniach musíme príbuzným neustále vysvetľovať, že nemôžu očakávať návrat do pôvodného stavu. Remisia teda nemusí byť pri liečbe tohto ochorenia stopercentná,“ ozrejmil prítomným špecifiká duševných ochorení primár.
Po liečbe potrebujú pacienti trvalú pomoc
Pacient po hospitalizácii, keď zdvihne hlavu od svojich problémov, ktoré ho ťažili a prestane byť zahľadený len do svojho vnútra, začne sa obzerať späť, aký život viedol, čomu sa venoval, kde bol zamestnaný, aké mal koníčky, je nútený bilancovať. Veľakrát konštatuje, že nemá už na to, čím sa skôr zaoberal, nedokáže sa zaradiť do zamestnania, v ktorom predtým pracoval. Ľudia vysokoškolsky vzdelaní a predtým mimoriadne výkonní, alebo aj ľudia, ktorí fyzicky pracovali a dosahovali výborné výsledky, zrazu úkony, ktoré boli predtým zdanlivo jednoduché, nedokážu zvládnuť. Podľa primára Puchoňa je veľmi dôležité, ak si pacient v tomto štádiu dokáže správne zadefinovať limity, ktoré po ochorení nastali, a zmieri sa tým, aby nestrávil zvyšok života v tom, že bude smútiť, aké boli časy predtým kvalitné. Nesmie upadnúť do bezútešnosti. „Najťažšie symptómy, prejavy ochorenie sú odstránené, ale nastáva problém, ako nasmerovať svoj ďalší život, aby sa remisia dala udržať a aby nedošlo k ďalšej fáze ochorenia, k relapsu alebo po nejakej dlhšej dobe k recidíve. Ideálne je, ak sa stav remisie podarí udržať natrvalo, čo je však veľmi ťažké,“ konštatoval doktor Puchoň. Pacient hľadá cesty, ako sa začleniť znovu do kolobehu života. Lekár stráca dominantné postavenie v manažovaní liečenia a úloha sa delí medzi viacerých odborníkov, ktorí pomáhajú pacientovi nasmerovať jeho život. To už sú problémy, ktoré sú smerované skôr na sociálnych pracovníkov, občianske združenia, akými je aj Zdravá duša, ktoré pacienta zaintegrujú.
Zaostávame za vyspelými krajinami sveta
„V porovnaní s niektorými vyspelými štátmi vo svete ani zďaleka nedosahujeme takú úroveň, čo sa týka možností, ktoré by mohli pacientom v tomto štádiu ochorenia pomôcť,“ vyjadril sa kriticky primár. Problémy má podľa neho aj občianske združenie Zdravá duša. Hlavne s priestormi na svoju činnosť. Neorganizuje totiž len podujatia, v rámci ktorých môžu pacienti tráviť svoj voľný čas, ale je potrebné aj to, aby sa stretávali, mohli navzájom rozobrať svoje problémy a neuťahovali sa do seba. Združenie zabezpečuje organizáciu klubovej činnosti, poradenskú službu...
„Nemáme vyhovujúce priestory. A pre pacientov je veľmi dôležité, aby sa ďalej stretávali, komunikovali, nezostali izolovaní. Inak je veľký predpoklad, že sa ochorenie vráti,“ povedala zdravotná sestra z psychiatrického odddelenia a hlavná aktivistka združenia Zdravá duša Eva Dzurjaníková. Janka Dudoňová z mestského úradu prisľúbila, že tento problém sa bude riešiť. „S priestormi pre podobné združenia sa počíta v budove bývalej vojenskej správy, ktorú mesto nedávno získalo do svojho majetku.“ Členovia združenia sa v súčasnosti stretávajú len dva razy do mesiaca, čo je príliš málo pre to, aby sa naozaj účinne riešili nejaké problémy. Podľa Dzurjaníkovej by sa takto mohli stretávať minimálne trikrát do týždňa. Tvorivá dielňa, kde sa maľuje, vyšíva a robia sa mnohé iné činnosti, pri ktorých sú ľudia v kolektíve a komunikujú, pacientom veľmi pomáha.
Problém súčasnosti –
alkoholizmus maloletých a žien
Počas stretnutia primár Puchoň odpovedal občanom aj na to, ako postupovať pri alkoholizme v rodine. Janka Dudoňová ozrejmila, čo treba podniknúť, ak sa alkoholik stáva agresívnym a terorizuje rodinu... Ďalším, čoraz častejším problémom, ktorý sa riešil popri alkoholizme maloletých, bol aj alkoholizmus žien.
Primár Puchoň potvrdil, že sa objavuje v poslednom období dosť často. Ženy sa podľa neho uchyľujú k požívaniu alkoholu z rôznych príčin.V spoločnosti je u nich popíjanie menej tolerované ako u mužov, a tak ho často skrývajú, popíjajú potajomky tak, aby sa to nikto nedozvedel. V alkohole hľadajú liek na riešenie záťažových situácií. Môže však ísť aj o návyk získaný zo spoločnosti, keď sa stretávajú skupinky mamičiek na materskej, kamarátky, buď doma alebo niekde v reštaurácii, kde majú aj deti a spoločne popíjajú. Aj z tohto môže vzniknúť návyk. „Žena totiž začne neskôr popíjať aj doma, a ak si to nikto nevšimne, prerastie jej to cez hlavu, stráca sebakontrolu. Môže to pokračovať ďalej, keď sa zamestná. Problémy nezvláda, prichádza o zamestnanie,“ doplnil Puchoň. Spomenul tiež celkom nový fenomén, ktorý vyplýva zo zmeny spoločenských pomerov oproti minulosti. „Pomery v spoločnosti sa zmenili. Často sa objavuje alkoholizmus u žien v rodinách, ktoré sú výborne ekonomicky zabezpečené, ale manžel býva často preč, aby rodinu zabezpečil. Jeho partnerka odlúčenie znáša ťažko a uchyľuje sa k alkoholu. V ňom hľadá riešenie pre psychický problém, ktorý nezvláda. Je to nový fenomén, ktorý tu kedysi nebol a teraz sa objavuje častejšie,“ doplnil Puchoň.
Počas besedy sa občania pýtali primára aj pracovníčky mestského úradu ešte na mnohé iné problémy, ktoré riešili alebo riešia vo svojom živote. V závere Janka Dudoňová skonštatovala, že s duševnými ochoreniami, a s tým súvisiacimi problémami v sociálnej oblasti sa stretáva ako sociálna pracovníčka, žiaľ, v posledných rokoch stále častejšie.
Autor: berko
